Dve otázky na úvod:

1. Čo nás odvádza od našej prirodzenej schopnosti vcítiť sa a vedie k násilnému jednaniu?
2. Čo umožňuje niektorým ľuďom zachovať si schopnosť vcítenia sa i za najťažších podmienok?

Nenásilná komunikácia – špecifický prístup ku komunikácii- rozprávanie a počúvanie- napomáha dávať druhým zo seba a udržiavať kontakt so sebou i s ostatnými spôsobom, ktorý umožní rozvoj prirodzeného vcítenia sa.

I keď sa domnievame, že spôsob akým verbálne komunikujeme je nenásilný, naše slová často zraňujú či už nás, alebo druhých. Nenásilná komunikácia /NK/ pomáha preformulovať spôsob, akým vyjadrujeme a naslúchame druhým. Miesto navyknutých automatických reakcií sú slová vedomými odpoveďami, založenými na uvedomovaní si, čo vnímame, cítime a konkrétne chceme (v danej situácii).

Hovorí sa príbeh o mužovi, ktorý čosi hľadal na kolenách pod pouličnou lampou. Policajt, ktorý prechádzal okolo, sa ho opýtal, čo hľadá. Muž, ktorý vyzeral byť v podnapitom stave, odpovedal, že hľadá kľúče od auta. ,,Stratili ste ich niekde tu?´´ pýta sa ho policajt. ,,Nie´´, odpovedá muž, ,,stratil som ich v aleji´´. Keď videl policajtov zmätený výraz, rýchlo situáciu objasnil: ,, ale tu je na hľadanie oveľa lepšie svetlo´´.

Pod vplyvom kultúrnych podmienok často zameriavame pozornosť na oblasti, kde nemáme veľkú šancu získať to, po čom túžime. Posvieťme svetlom vedomia na miesta, kde môžeme dúfať, že nájdeme to, po čom túžime.

Proces nenásilnej komunikácie

4 zložky nenásilnej komunikácie:

Pozorovanie

• Konkrétne činy, ktoré pozorujeme, ktoré ovplyvňujú našu pohodu

Pocity

• Čo cítime vo vzťahu k tomu, čo pozorujeme

Potreby

• Potreby, hodnoty, priania, ktoré vytvárajú naše pocity

Prosba

• Konkrétne činy, ktoré žiadame k svojmu obohateniu

Najskôr pozorujeme, čo sa v určitej situácii skutočne deje: čo pozorujeme, že druhí ľudia hovoria, robia a čo z toho nás obohacuje resp. neobohacuje. Umenie tkvie v tom, že pozorovanie je treba vyjadriť bez akéhokoľvek posudzovania či hodnotenia- vedieť jednoducho povedať, čo druhí robia, hovoria. Následne vyjadríme, ako sa cítime, keď túto situáciu pozorujeme: cítime sa byť ukrivdení, máme radosť.. Po tretie povieme, aké naše potreby  sa spájajú s našimi pocitmi, ktoré sme v sebe rozpoznali.

Pr.: Félix, keď vidím špinavé ponožky pod stolom a ďalšie vedľa televízie, hnevá ma to, pretože by som potrebovala mať v spoločnej miestnosti viac poriadku. (prosba- čo od druhého človeka chce k svojmu obohateniu) Mohol by si tie ponožky dať do svojej izby alebo do práčky?

Druhá stránka tohto spôsobu komunikácie spočíva v prijatí rovnakých štyroch zložiek od druhých ľudí. Najskôr sa snažíme vycítiť, čo pozorujú, čo cítia a potrebujú a potom prostredníctvom štvrtej zložky zistíme, čo by ich obohatilo.

Nenásilná komunikácia nám pomáha naviazať kontakt s ostatnými ľuďmi i so sebou samým a to spôsobom, ktorý rozvíja našu prirodzenú schopnosť rozvíjať sa.

Pozorujeme bez hodnotenia

• oddeliť pozorovanie od hodnotenia. NK nám neumožňuje, aby sme boli úplne objektívni a vyvarovali sa akémukoľvek hodnoteniu. Vyžaduje len, aby sme pozorovanie a hodnotenie jasne odlíšili. Pozorovanie špecifické pre daný kontext. Ak si zameníme pozorovanie s hodnotením, ľudia majú sklon počuť kritiku.
• Nikdy som nepoznala hlúpe dieťa, videla som len dieťa, ktoré sa správalo tak, že som mu nerozumela alebo to neočakávala. Stretla som dieťa, ktoré nepoznalo tie miesta, ktoré som navštívila, ale napriek tomu nebolo hlúpe. Pred tým, než povieš, že je dieťa hlúpe, zamysli sa nad tým, či je naozaj hlúpe, alebo či len pozná iné veci ako my.
• najvyššia forma inteligencie /Indický filozof Krishnamurti/- pozorovanie bez hodnotenia. Je ťažké ľudí a ich správanie pozorovať a nevmiešavať do pozorovania posudzovanie, kritiku alebo iné formy analýzy.
• Janko je pekný. / Janko sa mi páči.

Rozpoznávame a vyjadrujeme svoje pocity

• Jasné a konkrétne pomenovanie alebo rozpoznanie vlastných emócií nám pomáha naviazať kontakt s druhými ľuďmi. Keď si dovolíme byť zraniteľnými tým, že vyjadríme svoje pocity, môže nám to napomôcť k riešeniu konfliktov. NK odlišuje vyjadrenie skutočných pocitov od slov a formulácii, ktoré vyjadrujú domnienky, dohady a interpretácie.
• Cítim sa nepochopený. /nepochopený- nie je pocit. Skôr- Cítim sa sklamaný, neistý.
• Cítim sa dobre po tom, čo si pre mňa urobil. Dobre- je pre vyjadrenie pocitu neurčité. Cítim úľavu. Som nadšená.

Prijatie zodpovednosti za svoje pocity

Vďaka NK máme možnosť lepšie si uvedomiť, že to, čo druhí ľudia hovoria, alebo robia, môžu byť podnety, ale nikdy nie príčiny našich pocitov. Vychádza najavo, že naše pocity pramenia z toho, ako si volíme prijať slová a činy druhých a z toho, aké máme v danej chvíli potreby a očakávania. Táto tretia zložka NK nás učí prijať zodpovednosť za to, ako si vytvárame svoje vlastné pocity. 

            - Prijatie negatívnej správy: 4 možnosti

,, Vy ste ten najegoistickejší človek, akého som kedy stretol!´´

• Obviniť seba
• Prijať správu osobne a počuť za ňou obviňovanie a kritiku.
• /Asi som mal byť citlivejší./
• Viniť druhých
• Zvyčajne cítime zlosť, ak počujeme takúto správu na našu adresu.
• /Nemáte právo hovoriť niečo také! Vy ste ten, kto je tu egoistický!
• Uvedomiť si vlastné pocity a potreby
• Posvietime si svetlom vedomia na naše pocity a potreby
• /Keď vás počujem hovoriť, že som najegoistickejší človek, akého ste kedy stretli, cítim sa dotknutý, pretože by som potreboval uznanie za to, že sa na vás snažím brať ohľad.
• Tým, že zameriame pozornosť na svoje vlastné pocity a potreby, uvedomíme si, že nás momentálny pocit ľútosti vychádza z potreby uznania.
• Uvedomiť si pocity a potreby druhých
• Posvietime si svetlom vedomia na pocity a potreby druhého človeka, ktoré on v súčasnej chvíli prejavuje.
• /Cítite sa dotknutý, pretože potrebuje, aby som bral väčší ohľad na vaše záujmy?/

Potreby sú koreňmi pocitov. Súdy o druhých sú odcudzené vyjadrenia našich vlastných nenaplnených potrieb. Ak svoje pocity vyjadríme, zvýšime šancu na ich naplnenie.

Prosba, ktorá nám obohatí život

• žiadame o činy, ktoré by mohli naplniť naše potreby.
• formulujeme pozitívne.
• ak požiadame jasným, pozitívnym, konkrétnym spôsobom, bude zrejmé, čo si skutočne prajeme.
• ak hovoríme neurčito, prispieva to k vnútornému zmätku.
• odmena, ktorú dostávame za to, že sme ´dobrí´, ´poslušní´, je naša depresia.
• prosba, ktorú nesprevádza vysvetlenie pocitov a potrieb daného človeka, môže vyzerať ako príkaz.

Komunikácia, ktorá bráni vcíteniu sa

Moralizovanie

• Naznačuje pochybenie alebo nesprávnosť na strane ľudí, ktorí nejednajú v súlade s našimi hodnotami. Problém je, že si veľmi sebecký. Ona je lenivá.
• Analyzovanie druhých je v skutočnosti vyjadrením našich vlastných potrieb a hodnôt.
• Ak prejavujeme svoje hodnoty a potreby týmto spôsobom, vzbudzujeme v ľuďoch, o ktorých správanie sa zaujímame, snahu o obranu a odpor. Môžeme dosiahnuť i to, že sa nám tí ľudia podvolia, budú jednať v súlade s našimi hodnotami a dávať nám za pravdu, že jednali nesprávne, budú to pravdepodobne robiť zo strachu, pocitu viny a zahanbenia, za čo však draho zaplatíme. Skôr alebo neskôr, tí, ktorí sa podriaďujú naším hodnotám a potrebám či už pod vplyvom vonkajšieho alebo vnútorného nátlaku, majú stále menej dobrej vôle. Taktiež na to citovo doplácajú. Keď na nás reagujú so strachom, pocitom viny, alebo zahanbením, klesá im sebavedomie. Zakaždým, keď si nás vo svojej mysli spoja s niektorou z týchto pocitov, zmenšuje sa šanca, že sa do nás v budúcnosti vcítia a budú reagovať na naše potreby a hodnoty.
• Násilie je nesprávne, zlé.
• Mám strach z používania násilia pri riešení konfliktu, cením si riešenie medziľudských konfliktov inými prostriedkami / konkrétne/.

Porovnávanie

• Odporúčame všetkým, ktorí majú záujem cítiť sa mizerne

Odmietanie zodpovednosti

• Odcudzujúca komunikácia zastiera naše povedomie o tom, že každý z nás je zodpovedný za svoje myšlienky, pocity, činy.
• Kvôli tebe sa cítim previnilo –príklad ako nám jazyk umožňuje odmietať zodpovednosť za naše myšlienky a pocity.
• Zodpovednosť za svoje činy odmietame, ak ich príčinu pripisujeme napr.:
  • Svojej situácii, diagnóze, osobnej alebo psychologickej histórii:
• Pijem, pretože som alkoholik
• príkazom autorít
• Klamal som klientovi, pretože mi to nariadil šéf
• skupinovému nátlaku
• Začal som fajčiť, pretože to tak robia všetci moji priatelia
• Zásad inštitúcie, pravidlám, ustanoveniam
• Musím vás za tento priestupok vylúčiť, pretože takéto sú pravidlá školy
• Neovládateľným impulzom
• Premohlo ma nutkanie tú tyčinku zjesť

Použitá literatúra:

Marshall B. Rosenberg- Nenásilná komunikace, 2016, ISBN: 978-80-262-1079-5