Skip to main content

PRE RODIČOV

Kedy sa na nás obrátiť? S čím vám vieme pomôcť?

Psychológ

Psychológ alebo iný odborný pracovník sa u nás s dieťaťom bude predovšetkým rozprávať - o tom, ako sa mu darí v škole, doma, medzi kamarátmi; o tom, čo ho baví; ako vyzerá jeho všedný deň; čo ho hnevá a čo teší; z čoho má strach; z čoho mu je smutno. Pomocou rôznych úloh zisťuje psychológ alebo iný odborný pracovník, v čom je dieťa dobré, a naopak s čím dieťa potrebuje pomôcť. Deti u nás často kreslia a vymýšľajú rôzne situácie. Vďaka týmto aktivitám môže psychológ dieťa lepšie spoznať a pochopiť. Často sa stáva, že počiatočné obavy detí strieda radosť a nadšenie z ponúkaných aktivít.

Psychologická diagnostika a psychologické poradenstvo pre deti od troch rokov až do dospelosti a poradenstvo rodičom:

  1. pri výchovných otázkach
  2. pri posudzovaní školskej zrelosti
  3. v súvislosti s voľbou ďalšieho štúdia a profesijnou orientáciou
  4. v súvislosti s utváraním zdravých vzťahov k sebe a k iným ľuďom a vzťahov v rámci rodiny
  5. pri problémoch v učení
  6. pri problémoch v správaní
  7. pri zisťovaní nadania, intelektového potenciálu
  8. pri ťažkostiach v adaptácii na nové prostredie a životné zmeny
  9. pri problémoch v osobnostnom vývine a podporovaní harmonického osobnostného vývinu

Logopéd

Do logopedickej ambulancie prichádzajú deti v sprievode svojich rodičov. Rodičia hľadajú, kde sa stala chyba. Mnoho z nich sa dieťaťu intenzívne venovalo a aj napriek tomu sa vývin reči neuberal správnym smerom a sú nútení vyhľadať odbornú pomoc. Častokrát rodičia prichádzajú už ovplyvnení buď pozitívnymi, alebo negatívnymi vlastnými skúsenosťami. Ak si však prešli nepríjemnými skúsenosťami, buď nevhodným výberom logopéda, alebo dlhodobým, neúspešným navštevovaním logopedickej ambulancie, sú vystavení psychickému tlaku a často váhajú, či dieťa do logopedickej ambulancie privedú.

Spolupráca logopéda s rodičom je ovplyvňovaná množstvom faktorov. Je preto nevyhnutné si hneď na začiatku stanoviť reálne očakávania, nastaviť predpoklady a spôsoby efektívnej spolupráce, ktorá musí vyhovovať predovšetkým dieťaťu a musia ju taktiež akceptovať ako rodičia, tak logopéd. Na úvod je vždy potrebné ozrejmiť rodičovi o aký druh narušenej komunikačnej schopnosti ide a ako budeme v tomto prípade postupovať.

Logopédi sa zaoberajú poruchami, ktoré vznikajú pri individuálnom osvojovaní a používaní jazyka, t. j. pri komunikácii, keď je komunikačná schopnosť človeka narušená. Pri vymedzovaní narušenej komunikačnej schopnosti sa berú do úvahy tieto jazykové roviny: foneticko- fonologickú, morfologicko – syntaktickú, lexikálno – sémantickú alebo pragmatickú.

Druhy narušenej komunikačnej schopnosti

Je množstvo členení narušenej komunikačnej schopnosti, ktoré sa však medzi sebou líšia len malými rozdielmi. My sme si vybrali členenie podľa Kutálkovej (1993):

narušené článkovanie reči (dyslália, dyzartria):

  • dyslália – chybné tvorenie hlások:
  • mogilália (vynechávanie hlások)
  • paralália (zamieňanie hlások za iné)
  • tvorenie hlások na inom artikulačnom mieste (napr. „francúzske“ R – rotacizmus)
  • dyslália multiplex (viac chybné tvorenie hlások)
  • tetizmus (takmer nezrozumiteľná reč, nahrádzanie všetkých spoluhlások hláskou„T“)
  • dyzartria – porucha reči pri detskej mozgovej obrne

narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť):

  • zajakavosť – syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov zúčastňujúcich sa na hovorení:
    • klonická (opakovanie hlások, slov alebo slabík)
    • tonická (kŕčovité sťahy na začiatku slov)
    • zmiešaná forma: klonicko – tonická, tonicko – tonická)
  • tumultus semoris (brblavosť) – porušenie tempa a rytmu reči.

narušený vývin reči (vývinová dysfázia, vývinová bezrečnosť):

  • vývinová dysfázia – štruktúrne a systémové narušenie niektorých oblastí vývinu reči, osvojovania si materinského jazyka:
    • impresívny typ (neschopnosť rozoznávať počuté výrazy a chápať obsah počutých slov)
    • expresívny typ (nedostatok rečového prejavu pri dobrom chápaní a porozumení počutej reči)
    • zmiešaný typ
  • narušenie vývinu reči na báze psychomotorickej retardácie

získaná neurotická bezrečnosť:

  1. a) mutizmus – náhla strata už vyvinutej reči
  2. b) elektívny mutizmus – výberová strata reči s negativistickým postojom – útlm reči        k určitým osobám, v určitom prostredí.
  3. c) surdomutizmus – onemenie pri strate sluchu

získaná orgánová bezrečnosť:

Afázia – porucha už vyvinutej reči, ktorá nastáva po niektorých ochoreniach a úrazoch mozgu.

narušenie zvuku reči:

  • fufnavosť (rhinolália) – zmenená nosná rezonancia:
    • zatvorená (znížená nosovosť)
    • otvorená (zvýšená nosovosť)
    • zmiešaná
  • palatolália – vývinová chyba reči, ktorá vzniká na základe rázštepu podnebia.

narušenie grafickej podoby reči:

  • dyslexia – vývinovo podmienená neschopnosť naučiť sa čítať bežným vyučovacím spôsobom aj napriek normálnemu I.Q.
  • dysgrafia – neschopnosť naučiť sa písať
  • dysortografia – neschopnosť zvládnuť gramatiku
  • dyskalkúlia – neschopnosť naučiť sa počítať, písať číslice, zvládnuť niektoré matematické operácie.

symptomatické poruchy reči- sprevádzajú iné dominantné postihnutie, narušenie

  • zrakové postihnutie
  • sluchové postihnutie
  • mentálnu retardáciu

poruchy hlasu

  • detská hyperkinetická dysfónia: korene v útlom detstve – dôvodom vzniku môže byť dlhý plač bábätka; kričanie ako snaha prekričať ostatné deti v kolektíve; snaha vyniknúť; upútať na seba pozornosť;
  • hyperkinetická dysfónia u dospelého: z premáhania hlasu, najčastejšie u profesionálov;
  • psychogénne poruchy hlasu: psychogénna dysfónia a afónia;
  • mutačné poruchy – predĺžená, predčasná, perverzná mutácia hlasu a fistulový hlas;
  • autizmus – bezrečnosť spôsobená vrodenou poruchou osobnosti ako celku, z neschopnosti nadväzovať komunikáciu so svetom

kombinované chyby a poruchy