Čo robiť, ak Vás Vaše dieťa nepočúva ?

Presný návod na výchovu detí asi nenájdeme. Každý rodič je iný, každé dieťa je iné. Zhodneme sa však na tom, že výchova detí si vyžaduje obrovskú trpezlivosť - to je absolútne jasné. Vyžaduje však aj porozumenie a toleranciu. Je potrebné myslieť na to, že dieťa nie je iba objektom, ktorý nás bude počúvať na slovo. Aj dieťa má svoje potreby, ale aj dobré a zlé dní, ktoré súvisia zase s tým ako sa v daný deň cíti, čo aktuálne prežíva, resp. čo musí riešiť. Na čo by ste však ani v tých kritických dňoch, keď sa nič nedarí, nemali zabudnúť?

1) Myslite skôr, ako začnete hovoriť

Zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite skôr, ako budete reagovať. Pamätajte na to, že ak raz niečo vyslovíte, nebudete to môcť vziať už nikdy späť. Ak použijete kruté alebo neslušné slová, dieťa si ich určite zapamätá, ale možno v inom zmysle, ako by ste si v ten moment želali.

2) Pamätaj, že veci sú nahraditeľné, ale deti nie

Každá vec vo vašej domácnosti i mimo nej je nahraditeľná. Váš koberec, biely gauč, sklenený stolík, béžové steny i drahá krištáľová váza. Myslite na to, keď budete dieťa karhať. Dieťa, ktorému fyzicky či psychicky ublížite, tak ľahko neopravíte.

3) Dodržte svoje slová

Niekedy sú dni, kedy sa nič nedarí. Vyhrážka nasleduje vyhrážku, no nič sa v správaní detí nezmení k lepšiemu. A čo je horšie, nič z toho reálne ani vy neviete splniť a nesplníte. Aký výchovný význam takéto niečo má? Pred tým, ako niečo zakážete, nariadite, buďte si istí, že to dokážete splniť a predovšetkým, že to aj splníte. Len tak môžete pozitívne vplývať na ich správanie v zmysle, že toto mama, otec myslí naozaj a že to nie sú len vyhrážky, na ktoré po čase zabudnete. Teda vyhýbajte sa vetám  „ už ti nikdy nedovolím hrať hry na počítači, ale použite vetu napr. tento týždeň nemôžeš hrať hry na počítači“ – toto môžeme dodržať, odkontrolovať. Iba jednoznačné vyjadrenia, ktoré naozaj aj splníte pomáhajú vášmu dieťaťu sa naučiť, čo naozaj nesmie a čo môže – teda vymedzujete hranice prípustného správania, určujete zásady vášho spolužitia, dieťa sa učí, čo od neho očakávate a rozumie vám, cíti sa s vami bezpečne.

4) Neposlušnosť nie je osobný útok voči vám

Deti najčastejšie nemajú rady, čo ste povedali alebo aký trest dostali. Ich nevhodné správanie nie je namierené voči vám, ale voči situácii, s ktorou nič nedokážu urobiť. Nechcú vás zraniť, uraziť, jednoducho len nesúhlasia, prečo by mala byť situácia riešená tak, ako ste ju vyriešili vy. Ich pohľad na vec môže byť iný a je im ľúto, že ich slovo nemá jednoducho váhu.

5) Malé deti vždy hovoria nevhodné veci v najnevhodnejší čas

Pamätáte sa, ako ste naposledy v hneve vyslovili niečo, za čo sa ešte stále hanbíte? Ak to dnes počujete v hneve a vo vypätej situácii z detských úst, určite vás to zamrzí ešte viac. Preto opäť len zopakujem: „Myslite skôr, ako začnete hovoriť.“

6) Občas opustite izbu a len sa schlaďte

Nie je nič neprípustné, ak sa vo vypätej situácii na chvíľu schladíte a opustíte izbu.

Je to určite lepšie riešenie, ako by ste mali ublížiť vášmu vzťahu, ktorý roky budujete a chcete, aby bol krásny. Nehovorte, že je dieťa „zlé“, „protivné“ a pod. Vždy sa sústreďte na konkrétne správanie, ktoré chcete zmeniť a zlepšovať. Ak dieťaťu dávate z dôvodu nevhodného správania trest, jasne mu treba vysvetliť, že „toto správanie je netolerovateľné,“ ale nie, že dieťa samotné bolo „škaredé“ alebo že ho "nemáte radi."

7) Neočakávajte viac, ako sú vaše deti schopné zvládnuť

Ak má dieťa 3 roky, nemôže zvládnuť to, čo jeho 6 ročný súrodenec. Nevyžadujte preto od detí to, čo nie je v ich schopnostiach a predovšetkým ich za to netrestajte. Ak to robíte, zvyšujete tým len nedôveru voči vám a vášmu rozhodovaniu. Dieťa vo vás nebude cítiť oporu, ak ho trestáte za niečo, čo nie je v jeho schopnostiach.

8) Pamätajte, že aj keď vám to teraz vôbec nepríde smiešne, o pár rokov určite bude

Učte sa na situáciách smiať a neberte všetko smrteľne vážne. Určite to dnes nie je ľahké, keď máte deficit spánku a ste v neustálom strese, ale verte, že sa na tých nepríjemných situáciách o pár rokov z chuti zasmejete.  Budete sa smiať na tom, ako váš syn v období vzdoru ležal v supermarkete na zemi a neoblomne od vás žiadal štvrtú sladkosť alebo ako ste sa od hanby skoro pod zem prepadli, keď na pieskovisku vykríkol neslušnú nadávku, ktorú kdesi započul. Verte mi, všetky tieto situácie si budete detailne pamätať, ale budete sa na nich smiať. Nevnímajte ich preto dnes hystericky a nereagujte na ne rovnako ako vaše dieťa, ktoré sa len učí zvládať emócie a spoznáva, ako vo svete všetko funguje.

9/ A na záver ....nebojte sa byť rodičom...

Vo všeobecnosti platí zásada, že každý rodič chce, snaží sa pre svoje dieťa robiť to najlepšie, čo vie. Nepochybujte o svojich rodičovských zručnostiach. Nebojujte so svojimi deťmi, ale snažte sa im porozumieť. Každé ich správanie úzko súvisí s tým aké je, čo potrebuje, čo aktuálne prežíva, čoho sa bojí na čo sa teší.... a s vami, ako sa dnes cítite, čo riešite, čo vám robí radosť, z čoho máte strach atď., atď. Deti a rodičia sú ako misky váh....

PhDr. Helena Litváková