Skip to main content

Rola otca a jej význam pre dieťa

ROLA OTCA A JEJ VÝZNAM PRE DIEŤA

Múdrosť Talmudu konštatuje peknú myšlienku - ,,otcom sa volá ten , kto vychoval, a nie kto splodil“ (Z múdrosti Talmudu, c. d., s. 260 in Augustyn 2002).

Otcovstvo patrí k záväzkom, ktoré sú neodvolateľné. Sú muži, ktorí sa zodpovednosti otcovstva obávajú, iní sa k role otca stavajú ľahkovážne, neuvedomujú si jej dôležitosť pre formovanie osobnosti dieťaťa.

Mužovi ako otcovi, je pridelená najdôležitejšia a najkrajšia rola jeho života. To, ako sa muž identifikuje s rolou otca, záleží od mnohého, od jeho hodnôt, od túžby vykonávať túto úlohu a podieľa sa na tom aj spôsob, akým bol muž vychovávaný.

Rola otca ovplyvňuje formovanie detskej osobnosti. Mnoho mužov má z úlohy otca strach, ktorý môže vyvierať aj z toho, že muž má túto úlohu realizovať v zložitej spoločnosti. V minulosti mal muž svoju rodinu uživiť, bola to jeho hlavná úloha. Dnes je tomu inak.

Od otca sa očakáva angažovanosť vo výchove svojho dieťaťa. Aj keď je matka stále najdôležitejšou osobou v živote dieťaťa a to najmä v prvých mesiacoch, rokoch dieťaťa, je tu aj otec. Ich úlohy sa postupne stávajú vzájomne zastupiteľnými. Dnes máme možnosť vidieť otcov na prechádzke s dieťaťom, nie je výnimkou, keď otec vstane v noci k plačúcemu dieťaťu, máme možnosť vidieť otcov ako sa hrajú so svojimi deťmi na ihrisku, ako ich vyprevádzajú do materskej školy či ako súcitne sedia so svojimi deťmi v čakárni stomatológa.

 

ROLA OTCA Z HĽADISKA UTVÁRANIA RODOVEJ IDENTITY

Hlavnou náplňou otcovstva je starostlivosť o svoje dieťa. Hodnotne realizovať otcovskú rolu, tak ako si to vyžadujú nároky dnešnej doby. Na jednej strane je to náročná rola, ktorá si vyžaduje veľa úsilia, na druhej strane však prináša intenzívne uspokojenie, že vykonávané otcovstvo je úspešné.

Hlboké emocionálne puto s otcom v období detstva a dospievania sa stáva pre deti - tak pre chlapcov, ako aj pre dievčatá - základom citovej stability, pocitu bezpečnosti a otvorenosti k svetu v celom neskoršom živote. Ak má dieťa otca, ktorý sa oňho stará a je emocionálne angažovaný v jeho živote, je to základ jeho priaznivého vývinu. Pre chlapca je otec v prvom rade príkladom, vzorom pre jeho budúcu rolu ako muža a otca. Ale dievča sa práve vo vzťahu k otcovi, podľa vzťahu medzi rodičmi, pripravuje na správny prístup k budúcemu partnerovi, čo je v živote ženy nesporne rovnako významné ako pre muža príklad otcovho vzťahu k matke. Nemožno pochybovať o tom, že otec je z hľadiska osobnostnej výchovy človeka rozhodujúcim činiteľom (Chorvát, 1986).

V citovej oblasti otec pôsobí inak na synov a inak nadcéry. Ale jeho vplyv na vývin ich citového profilu je rovnako intenzívny. Tak dcéry, ako aj synovia potrebujú otca na plný osobný rast vlastnej ženskej či mužskej totožnosti (Augustyn, 2002).

 

Vzťah otec a syn

Vzťah medzi otcom a synom je jedným z najdôležitejších a zároveň najobťažnejších rodinných vzťahov. Jeho význam spočíva v tom, že má podstatný vplyv na vytváranie základu synovej osobnosti (Koldeová, 2002).

Syn identifikovaný s adekvátne adaptovaným otcom dokáže jednoducho naplňovať i vlastnú ,,mužskú rolu´´. Sleduje pozorne jeho správanie k ženám (k manželke, sestre, matke..), napodobňuje jeho stratégie a bude si pravdepodobne hľadať i partnerku s niektorými  znakmi svojej matky (Šturma- Frýbová1978 in Čačka, 2000).

Tieto prejavy posilňuje ,,láskavý a milujúci vzťah, starostlivosť a blízkosť“, prevaha odmeny nad trestom a záujem otca (Rybárová a kol. 1987, in Čačka 2000).

Pri výchove syna a formovaní jeho charakteru, otec nesmie zabúdať na tieto oblasti: niesť zodpovednosť a konštruktívne zaobchádzať s agresivitou. Ani sociálne labilný, ale ani zoženštený muž nedokáže prevziať zodpovednosť. Preto by mal otec učiť svojho syna, aby si svoje povinnosti plnil svedomite, aby pracoval samostatne a dokázal na seba prevziať aj zodpovednosť (Mühlan, 1997).

Každý otec by si mal uvedomiť, že existuje nepriama úmernosť medzi otcovým odstupom a možnosťou na syna pôsobiť (Yablonsky, 1995).

Citové puto s otcom je pre syna zárukou jeho plnej mužskej totožnosti. O čo hlbšie sa chlapec stotožňuje so svojím otcom, o to plnšie nasleduje jeho postoje, správanie a celý spôsob jeho reagovania. Preberá tiež jeho pocit dôstojnosti, spôsob jeho pohľadu na rodinu, ženy, manželstvo, na ľudskú sexualitu, na duchovné a náboženské hodnoty. Zvlášť v období pred dospievaním synovia často preberajú otcovský spôsob uvažovania: najdôležitejšie predstavy o živote, náboženstve, svete, spoločenských veciach a politike (Augustyn, 2002).

Chlapec však nepotrebuje svojho otca iba ako vzor, ale potrebuje aj jeho pomoc a spoluprácu. Chlapec potrebuje otca ako kamaráta, kde je potrebná otvorená a efektívna komunikácia, sprievodcu a ochrancu (Mühlan, 1997, Yablonsky, 1995).

Synovia, ktorí boli dennodenne  svedkami vzájomnej rodičovskej lásky a úcty otca k matke, nebudú ako dospelí muži ponižovať ženy, využívať ich, manipulovať s ich povoľnosťou a závislosťou od seba. Nebudú tiež vidieť ohrozenie svojej mužskosti v prispôsobovaní sa túžbam a potrebám ženy ani v partnerskom delení domácich povinností. Zároveň budú schopní brániť správny rozsah svoje slobody a vlastnej autonómie. Celý proces mužskej identifikácie prebieha mimovoľným a nevedomým spôsobom tak pre otca, ako aj pre syna (Augustyn, 2002).

Syn a otec, ktorí prežívajú vzťah založený na láske a úcte, prispievanú k existencii šťastnejšej a harmonickejšej ľudskej spoločnosti. (Yablonsky, 1995).

 

Vzťah otec a dcéra

Každé dievča si predstavuje obraz svojho budúceho partnera a manžela. Otec je osobou, ktorá dáva podobu dcériným predstavám o mužskom pohlaví. On zanecháva trvalé pôsobenie na jej dôveru v mužoch a jej správanie voči nim.

Dievčatá potrebujú otca pri nadobúdaní zrelej ženskej totožnosti. Dcéry, ktoré – popri dobrom vzťahu k matke – mali jasné emocionálne puto so svojím otcom, sú vo vzťahoch k chlapcom prirodzenejšie, priamejšie a istejšie si svojej ženskej hodnoty. V manželstve sa necítia ohrozené podrobovaním sa manželovi ako hlave rodiny a zároveň vedia od neho požadovať partnerstvo pri riešení najdôležitejších manželských a rodinných záležitostí (Augustyn, 2002).

Ak si otec myslí o svojej dcére, že je pekná, nežná, s materinskými sklonmi, bude sa potom skutočne takto prejavovať a bude sama seba vidieť pozitívne. Aj odovzdanosť ženy svojmu manželovi závisí od toho, akú autoritu mal jej otec v rodine.  Iba otec môže utvrdzovať dcéru v jej ženskosti a dávať jej to, čo nemôže matka, a síce istotu v styku s mužmi (Mühlan, 1997).

Priateľstvo medzi otcom a dcérou sa môže budovať viac na vzájomnom citovom spojení, starostlivosti o seba a pripravenosti navzájom si pomáhať ako na spoločných intelektových a profesionálnych záujmoch či na tvorivej činnosti. Svet záujmov mladého dievčaťa a dospelého muža sa zväčša diametrálne odlišuje. Prirodzene, bývajú výnimky aj v tomto smere. Mimoriadne dôležitým darom, aký otec môže venovať svojej dcére, je zaručenie pocitu bezpečnosti, ktorý dievča vstupujúce do dospelého života veľmi potrebuje (Augustyn, 2002).

Otec sa správa k dcére iným spôsobom ako matka. Vedome i nevedome diferencuje. To je veľmi dôležité pre rozvoj ženských čŕt správania sa u dcéry a mužských čŕt správania sa u syna (Tauber, 1990).

Otec je aj prvý muž, ktorému sa dievča chce zapáčiť, predviesť svoju rozvíjajúcu sa ženskosť. ,,Otec je pre dcéru prvým vzorom, aký má byť správny chlap, ako má reagovať a správať sa,“ hovorí rodinná terapeutka Dr. Jitka Prevendárová. ,, Ak je rozhodný, aktívny, pracovitý, dôsledný a láskavý, dievča vyrastá s pocitom, že všetci muži na svete sú takíto a hľadajú si práve takého celoživotného partnera.“ O otcovi sa v tejto súvislosti hovorí , že je pre dcéru ,,bránou do sveta“, zvlášť do mužského sveta. Múdry a výchovne zrelý otec nielenže vytvára svojim deťom model muža, ale je pre dcéru i prirodzeným koordinátorom predčasného sexuálneho života. Čím vyšší stupeň dôvery má dcéra k otcovi, tým ma nižšiu potrebu investovať svoju dôveru nezrelému chlapcovi. A keď si neskôr dcéra zvolí partnera podobného jej otcovi, zvolí si muža, ktorého bude vnímať ako dôstojného (In Lajdová, 2007).

 

Môžeme konštatovať, že muž ako otec má v rodine i v spoločnosti nezastupiteľné miesto a to hlavne vtedy, keď zodpovedne pristupuje k plneniu funkcií, ktoré vyplývajú  role otca: podporuje sebavedomie dcér i synov, ale ho aj koriguje, u detí pomáha rozvíjať intelektuálny potenciál, učí triediť a chápať pozorované udalosti, dôverovať iným, lepšie zvládať stres a frustráciu, prekonávať bežné strachy a obavy, je priateľskou autoritou, ktorá pomáha deťom prejsť zo sveta a role dieťaťa do sveta dospelého.

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

  • AUGUSTYN, J.: Otcovstvo. Trnava: Dobrá kniha, 2002. Rozsah 304 s. ISBN 80-7141-382-8
  • ČAČKA, O.: Psychologie duševního vývoje dětí a dospívajících s faktory optimalizace. Brno: Doplněk 2000. 377 s. ISBN 80-7239-060-0
  • CHORVÁT, F.: Byť dobrým otcom - povinnosť, či túžba. Martin: Osveta, 1986.192 s. ISBN 70-081-86
  • KOLDEOVÁ, L. 2002: Otcovské štýly výchovy. Vychovávateľ, roč.47, č.10, str. 12 – 14
  • LAJDOVÁ, Z. 2007: Otec – najdôležitejší muž vášho života. Dostupné na internete: http://koktail.pravda.sk/otec-najdolezitejsi-muz-vasho zivotad82/sk_ksav.asp?c=A070217_132438_sk_ksav_p20
  • MÜHLAN, E.: Buď O.K., otec! Vrútky: Advent Orion, spol. s r.o., 1997. 202 s. ISBN 80-88719-66-6
  • TAUBER, V.: Otec jako možný model partnera své dcery. In Děti a my. 1990, č.1 ,Dostupné na internete http://www.iustin.cz/files/detiamy1990.pdf
  • YABLONSKY, L.: Otcové&synové. Praha: Portál, 1995. 220 s. ISBN 80-7178-075-8

 

... SPÄŤ