Význam spolupráce s rodičom

Logopedická intervencia je zameraná nielen na samotné dieťa, ale aj na rodinu dieťaťa. V zahraničí sa s prvými pokusmi o začlenenie rodičov do intervencie stretávame v 70.  rokoch minulého storočia a to z dôvodu nízkej efektivity dovtedy aplikovanej terapie. Ak má logopéd za pacienta dieťa, v skutočnosti  má pacientov dvoch – dieťa a rodiča. Aby bola stimulácia vývinu reči dieťaťa efektívna, je nevyhnutná vyladenosť matky na  dieťa. Poskytuje mu pozitívnu spätnú väzbu úsmevom, dotykmi, objatím.  V konečnom dôsledku prirodzene používa komunikačné  stratégie, ale iba v tom prípade, ak je medzi matkou a dieťaťom intaktný, nedeviantný vzťah. Logopéd učí rodiča poskytovať správny rečový vzor,  vyladiť sa na potreby dieťa, ale tiež zhodnotiť vlastné správanie a jeho vhodnosť pri stimulácii vývinu reči dieťaťa. Logopéd poskytuje pomoc a dodáva matke istotu a stabilitu pri komunikácii s dieťaťom, čím napomáha dieťaťu vo vývine reči. V konečnom dôsledku učí matku používať komunikačné stratégie.

Logopedická intervencia nie je bez spoluúčasti rodičov zďaleka taká efektívna, ako keď sa rodičia aktívne zapoja a venujú dieťaťu spoločne s logopédom maximálnu starostlivosť. Pre rodičov je prínosná možnosť konzultácie s logopédom. Častokrát sa radi vyrozprávajú zo svojich obáv, ktoré vyplývajú z danej situácie, hlavne ak vidia záujem a snahu dieťaťu pomôcť. Logopéd musí dokázať správne a reálne zhodnotiť celú situáciu a nastaviť prognózu, aby rodič vedel, že riešenie existuje. Dieťa i jeho rodiča podporí v ich ďalšom úsilí nielen, keď vidia zlepšenie, ale tiež pochvala z úst logopéda. Najvýznamnejšie je však skutočnosť, že sa sa dieťa i rodič naučí spoločne riešiť problémy, čo je možné dobre využiť i v iných životných situáciách (Hoppanová, Kerekrétiová, 2010).

Kvalitu vzájomnej spolupráce medzi rodičmi dieťaťa a logopédom ovplyvňuje ako pozitívne, tak negatívne celá rada faktorov (Vládková, 2007):

• Úroveň vzdelania rodičov – do logopedickej ambulancie prichádzajú s dieťaťom rodičia, ktorých úroveň vzdelania je rozličná. Úroveň vzdelania rodičov v žiadnom prípade nerozhoduje o kvalite spolupráce medzi logopédom a rodičmi dieťaťa. Nie je určujúce ani v otázke pravidelného domáceho precvičovania, ktoré s dieťaťom realizuje podľa návodu logopéda. Úroveň vzdelania však ovplyvňuje očakávanie rodičov. Vzdelanejší rodičia, najmä v oblasti spoločenských vied majú tendenciu ku striktnejšiemu posudzovaniu a očakávaniu rýchlejších pokrokov. Rodičia s nižším stupňom vzdelania nekladú na dieťa prehnané nároky a taktiež spolupráca s logopédom býva obvykle bezproblémová.
• Sociálne prostredie – môže spôsobovať alebo sa spolupodieľať na narušenej komunikačnej schopnosti dieťaťa. Skúmať sociálne prostredie musíme veľmi taktne. S tým súvisí taktiež skutočnosť, či majú rodičia čas odprevadiť do logopedickej poradne, alebo nie. Počet návštev sa dá v súčasnej dobe individuálne prispôsobiť možnostiam rodičov. Logopedické poradne je možné navštevovať okrem dopoludnia, rovnako v odpoludňajších hodinách, aby bolo možné vyhovieť možnostiam rodičov, ktorí dieťa doprevádzajú.
• Očakávania rodičov – sú veľmi rôznorodé. Často sa odvíjajú od vlastnej skúsenosti. V praxi sa stretávame s tým, že niektorý z rodičov sám v minulosti navštevoval logopedickú ambulanciu, alebo dochádzal so staršim dieťaťom a pod. Ďalej záleží na charaktere informácií, ktoré získali od pediatra alebo známych, ktorí podobné skúsenosti majú. S dieťaťom taktiež prichádza rodič, ktorý doposiaľ vlastné skúsenosti s logopedickou ambulanciou nemal a žiadne informácie nevyhľadával. Či už rodičia prichádzajú s akoukoľvek skúsenosťou, je potrebné ich zoznámiť s reálnym očakávaním.

Prístup rodičov k logopedickej intervencii a k ich spolupráci s logopédom je rôzny a často sa odvíja práve od očakávania s akým prichádzajú do logopedickej ambulancie:

• Zodpovednosť za vývin dieťaťa prenesú na logopéda: viditeľné výsledky v tomto modele takmer nie sú. Iba ak má dieťa dobrý jazykový cit môže dojsť k zlepšeniu. Fixáciu a automatizáciu správnej výslovnosti však bez pomoci rodiny nie je možné realizovať.
• Zodpovednosť je rozložená medzi rodičov, dieťa a logopéda: tento model vzájomnej spolupráce je efektívnejší a výsledky sú ďaleko viditeľnejšie. Rodičia si uvedomujú svoju zodpovednosť za dieťa a jeho vývin. Takíto vzájomný vzťah medzi zúčastnenými býva bezkonfliktný a vzájomná spolupráca prebieha na veľmi dobrej úrovni.

Výchovný prístup je rovnako veľmi dôležitou súčasťou vzájomnej spolupráce. Významne môže ovplyvniť ako pozitívne, tak negatívne spoluprácu s dieťaťom, jeho motiváciu, pokroky alebo naopak výskyt nežiadúcich komplikácií.