Hyperaktivita na podklade ADHD

Poznáte to?

Dieťa – malý divoch, vetroplach, živé striebro. Neposedí, večne v pohybe, všade vylezie, aby z toho hneď spadol. Doudieraný, neupravený, s večne vyťahanou košeľou. Všetko pokazí, doláme. Nehovorí – kričí! Nechodí – beží! Rodičia a učitelia sú z neho na nervy...

A vraj mu diagnostikovali ADHD.

Čo je ADHD?

ZÁKLADNÉ POJMY 

ADHD-(Attention Deficit/hyperactivity Disoder) je porucha pozornosti kombinovaná s hyperaktívnym správaním, inak- porucha aktivity a pozornosti.

• attention - sústredenosť,
• deficit- nedostatok,
• hyperactivita-nadmerné nutkanie k činnosti,
• disorder- porucha

Je to porucha psychického vývinu, ktorá sa prejavuje poruchou pozornosti a hyperaktivitou a to vo viacerých vzťahových systémoch, nielen v jednom. To znamená, že dieťa je nepokojné nielen na jednom mieste, napr. v škole na vyučovaní ale i cez prestávky , tiež doma, i v spoločnosti detí...

Výskyt:

ADHD sa vyskytuje približne u 3-9 percent detí, častejšie u chlapcov a často túto poruchu už z rodiny niekto mal a nemusel si toho byť ani vedomý.

Pojem hyperaktívny znamená nadmerné nutkanie k činnosti,

hyperkinetický - nadmerné nutkanie k pohybu.

Hyperkinetickú poruchu diagnostikujú psychológovia a neurológovia, príp. pedopsychiatri.

Spolupracujú: učiteľ, psychológ, špeciálny pedagóg, lekár a rodič.

Spolu s ADHD sa často vyskytuje i porucha opozičného vzdoru, poruchy správania, úzkostné poruchy a depresia.

KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY: 

Nepozornosť+

Impulzivita

Hyperaktivita

1. Nepozornosť.

Krátkodobosť pozornosti -dieťa má ťažkosti ostať pozorné dlhšiu dobu nielen pri úlohe, ale aj pri hre. Úlohy nedokončí, uprostred práce zrazu prestane, odbieha od začatej činnosti..

Rozptýlenosť pozornosti - dieťa je rozptýlené, skoro bezmocné voči rušivým vplyvom okolia. I keď sa hrá, všíma si , čo sa deje okolo neho, prechádza od jednej činnosti k druhej.

Má okolo seba neporiadok a zmätok.

Ak sa mu prihovárame, vyzerá, ako keby nepočul. „Je mimo.“

Prevaha neúmyselnej, mimovoľnej pozornosti nad úmyselnou, vôľovo riadenou. Na počítači vydrží, no pri tejto aktivite sa využíva len pasívna, spontánna pozornosť, aktivita si nevyžaduje žiadnu väčšiu námahu.

Ľahká vyrušiteľnosť – vyruší sa na každé šuchnutie, pohyb.

Krátkodobosť, ľahká unaviteľnosť koncentrácie pozornosti – na jeden typ činnosti sa dokáže koncentrovať len nakrátko, rýchlo sa unaví a potrebuje zmenu.

Nevie svoju činnosť organizovať, plánovať a uskutočňovať, nedokončí, čo začal. Aj úlohy, ktoré robí každý deň, nevie zorganizovať (napr. ísť si sám napísať domácu úlohu), nevie sám začať, no nie preto, že by nechcel.

Zábudlivosť - vplyvom nedostatočnej pozornosti je dieťa aj zábudlivé. Ak mu povieme, aby donieslo niekoľko vecí, určite niektorú zabudne. Stráca veci, prezúvky, kľúče, perá, pomôcky.

2. Hyperaktivita

Dieťa má veľkú potrebu pohybu, je motoricky veľmi nekľudné. Býva nespokojné, nervózne, hrá sa s prstami, kýve sa, vstáva zo stoličky keď má sedieť, stále čosi robí.

V činnosti býva neustále, no pri jednej aktivite vydrží len krátky čas, neukončí ju a prechádza do inej.

Pri hre bezcieľne pobehuje, všade vylezie a padá. Odbieha od hračky k hračke, veľa ich má polámaných..

Hyperaktivita stúpa úmerne s únavou dieťaťa.

Pohybová neobratnosť, narušená psychomotorická koordinácia

Aj keď dieťa má veľkú potrebu pohybu, je motoricky neobratné, nešikovné, škaredo kreslí, a píše. Z neobratnosti zhadzuje veci, všetko mu padá. Školské pomôcky má špinavé, pokrčené porozhadzované, v neporiadku.

Zlá koordinovanosť pohybov sa prejavuje oblasti jemnej i hrubej motoriky. Aj na telesnej výchove je nešikovné v koordinácii pohybov, nevie zopakovať niektoré cviky, chýba mu aj zmysel pre rytmus.

3. Impulzivita

Dieťa má vysokú hladinu popudlivosti, vzrušivosti, nie je schopné tlmiť svoje mimovoľné impulzy. Reaguje veľmi zbrklo, bez rozmýšľania. Hovorí hneď, čo si myslí, skáče do reči, nevie sa prispôsobiť téme, vykrikuje. Nevie sa potichu ani hrať, alebo počkať, kým na neho príde rad.

Má problém v sebaovládaní jedná okamžite, nie je schopné zdržať sa, ak je v danej chvíli niečo pre neho príťažlivé - preto je niekedy až nevypočitateľné.

Hrá sa s nebezpečnými predmetmi, vyskytujú sa častejšie úrazy. Chýba mu normálna obozretnosť a disciplinovanosť, nedomyslí následky svojho správania.

Hyperaktívne dieťa pôsobí svojím impulzívnym správaním na svoje okolie rušivo, pričom spätná reakcia okolia posilňuje jeho neadekvátne odpovede.

Dostáva sa do konfliktov s okolím bez toho, aby chápalo svoju vinu a preto má často pocit nepochopenia a ukrivdenia. Deťom sa zdá divný, dospelým lezie na nervy. Spoločnosť detí má však veľmi rád.

Emočná labilita: Dieťa má nezrelú afektívnu reguláciu, sklon k výbušnosti, podráždenosti.

Stále je akoby rozčúlené, napäté. Býva náladové, dráždivé, preto ľahko unaviteľné a následne aj nadmerne agresívne. Má tiež výkyvy v emocionálnych prejavoch a nízke sebahodnotenie.

Príznaky ADHD u dieťaťa do 3 rokov

Už ako dojča je dieťa nekľudné, ťažko uspokojiteťné a dráždivé.

Spí málo, je citlivé na podnety z okolia.

Má problémy s jedením.

Svojím správaním zneisťuje matku, čím je potom ohrozená bezpečná väzba dieťa - matka, ktorá sa mení na ambivalentnú, kolísavú, nejednoznačnú. Matka sa cíti bezmocná, aj má dieťa rada, aj voči nemu cíti hnev a veľa kričí.

Príznaky po troch rokoch veku dieťaťa

Ako batoľa je dieťa stále v pohybe, ťažko sa sústreďuje na hru.

V MŠ je neposedné, nesústredí sa, nerešpektuje režim.

Nemá výdrž, odchádza od svojej aktivity.

Hrozí, že si ublíži, všade vylezie, časté sú aj úrazy.

Je impulzívne a dráždivé, škriabe, kuše, keď musí byť nasilu v kľude.

Často tieto deti mávajú oneskorený vývin reči. Pretože reč je veľmi citlivá na oslabenie centrálneho nervového systému.

6-10 ročné deti

V ZŠ dieťa nie je schopné prispôsobiť sa pravidlám. Zošity má počmárané, pokrčené, košeľu vyťahanú, špinavú. Vyskakuje z lavice, skáče do reči.

V plnej škále sa prejavujú poruchy pozornosti dieťaťa, jeho hyperaktivita a impulzivita, znížená schopnosť sebaregulácie.

Má výkyvy v učení, nerovnomerné výkony, raz vie všetko, inokedy akoby všetko zabudlo.

Roztržitosť mu kazí prospech, pracuje s veľkými výkyvmi, raz na jednotku, inokedy na štvorku.

Aj ich psychické funkcie sa vyvíjajú nerovnomerne. V niečom je dieťa nadpriemerné, v niečom oneskorené. Úspešnejšie bývajú v rečovom výkone.

Verbálny kontakt s nimi je dobrý, sú zhovorčivé, ochotne odpovedajú.

Pri školskej práci, domácich úlohách si prácu samo nevie organizovať.

Môžu sa vyskytnúť i poruchy učenia- porucha čítania, písania počítania alebo pravopisu, ktoré najčastejšie vznikajú na podklade oslabenosti zrakového vnímania, priestorovej orientácie.( napr. mýlia si pravú a ľavú stranu) a sluchového vnímania – napr. nerozlišujú rozdiely v slabikách di ,ti ni, li a dy, ty, ny, ly.

Verbálny kontakt s nimi je dobrý, sú zhovorčivé, ochotne odpovedajú.

Dieťa v tomto veku máva nízku frustračnú toleranciu, je menej odolné voči stresu, vyskytujú sa neurotické návyky – ohryzávanie nechtov, tiky.

Môže vzniknúť až depresívne správanie s poruchami spánku, pomočovaním a pod.

Spolužiaci ho neberú, vadí im, že vyrušuje. Dieťa je často osamotené, nespokojné a nešťastné.

Prejavuje sa aj opozičné správanie voči tlaku prispôsobiť sa.

Deti sa často stretávajú s kritikou a odmietaním, čím stráda ich potreba citovej akceptácie a sociálneho kontaktu, na čo opäť reagujú neadekvátnym spôsobom – vynucovaním si pozornosti, negativizmom, alebo agresívnym správaním.

10-12 ročné deti

Nepozornosť sa v tomto veku zmierni, ale impulzivita ostáva. Ostáva i neschopnosť zorganizovať si prácu a vnútorný nekľud.

Časté sú adrenalínové úniky, nebezpečné hry.

Tiež častá je i závislosť na počítači.

Ak je rodina naviac nedostatočne funkčná, najmä v puberte unikajú deti do nevhodných partií, chcú byť stále „vonku,“ pre svoju ľahšiu ovplyvniteľnosť a impulzívnosť sú často zamiešané i do disociálneho správania – vandalizmu a pod..

Aj sexuálna zvedavosť sa u nich prejavuje viac, ako u ostatných detí.

V adolescencii a dospelosti je zvýšené riziko pre vznik rôznych závislostí.

Medzi pozitíva detí s ADHD patrí to, že sa vedia nadchnúť, sú kreatívni, spoločenskí, majú zmysel pre spravodlivosť.

PRÍČINY PORÚCH POZORNOSTI A AKTIVITY

pri syndróme ADHD

ADHD môže byť zapríčinené organickým poškodením mozgu, alebo vplyvom genetických príčin.

Deti s ADHD majú odlišnú štruktúru a funkciu mozgu. Ide o drobné jemné poškodenia neurologického charakteru, spojené s neuroanatomickými a neurochemickými inzultmi, ktoré vznikajú najčastejšie prenatálne – pred narodením dieťaťa.

Poškodenie sa môže týkať neurónových dráh, zníženého tukového obalu neurónov, zníženého počtu neurónov a neurónových dráh, alebo biochemickými zmenami v CNS spojenými so zvyšovaním hladiny enzýmu dopamínu.

Vznikajú poruchy pri prenose vzruchov z jedného neurónu na druhý , preto sa dieťa nedokáže primerane dlho sústrediť. Dochádza akoby k elektrickým skratom.

Vplyv môžu mať aj genetické faktory, alebo aj oneskorené zrenie CNS. Niekedy je sú symptómy dieťaťa podobné ako u niektorého rodiča – asi 30-50 percent rodičov, ktorí mali ADHD, majú aj deti s ADHD...

Poškodenia môžu teda vzniknúť ešte počas gravidity matky napr. pri infekčných chorobách matky najmä v prvom trimestri, kedy sa vyvíjajú základy mozgového kmeňa dieťaťa, aj pri cukrovke, alkoholizme, fajčení matky.. Nepriaznivo môžu pôsobiť aj ťažšie potravinové alergie matky, užívanie antibiotík matkou.

Medzi rizikové faktory ich vzniku pri pôrode patrí napr. predčasný pôrod, nedonosenosť dieťaťa, ťažký dlhý pôrod, vákuový pôrod, pridusenie dieťaťa v dôsledku pôrodu panvovým koncom, obtočenia šije dieťaťa pupočnou šnúrou a tým problém pridusenia dieťaťa. Dieťa po pôrode nezaplače, musí byť kriesené. Dôjde k nedostatku kyslíka pre mozog dieťaťa, ktorý je preň najdôležitejšou látkou a následne dôjde k drobnému, najčastejšie roztrúsenému poškodeniu CNS.

Rizikovým faktorom je i veľmi silná novorodenecká žltačka, pri ktorej sa pri rozpadávaní červených krviniek novorodenca dostáva do CNS bilirubín.

ADHD však môže mať zdroj aj v ranom detstve, najmä pri silných horúčkovitých ochoreniach spojených s kŕčmi alebo bezvedomím, pri zápaloch mozgových blán, úrazoch hlavy, po zápale mozgu, či poraneniach mozgu.

ZÁSADY VÝCHOVY DIEŤAŤA s ADHD v RODINE a v ŠKOLE 

Psychologické potreby dieťaťa:

Každé dieťa, teda aj dieťa s ADHD k svojmu plnému rozvoju potrebuje najmä lásku a poriadok. Teda prijímanie ho takého aký je – a to i s jeho nedostatkami. Potrebuje tiež hranice, aby poznalo vlastné medze a vlastné možnosti.

Okrem toho medzi základné psychologické potreby každého dieťaťa patrí najmä:

• potreba bezpečia
• potreba jasného obrazu sveta
• potreba cítiť sa súčasťou diania
• potreba stimulácie
• potreba cítiť svoje korene
• potreba životného cieľa

Medzi špecifické potreby dieťaťa s ADHD patrí ešte:

Jednoznačné vedenie

Prítomnosť autority

Dôslednosť

Poriadok

Denné rituály, usmerňovanie aktivity, aby ju dieťa nespotrebovalo naprázdno a nezmyselne

Pochvala

Dotyk – hlavne u malých detí

Očný kontakt . Komunikácia s hyperaktívnymi deťmi na diaľku nefunguje.

Musíme k nim prísť blízko a viesť ich k tomu, aby sa na nás pozerali.

Zásady pedagogickej práce s deťmi s ADHD

Žiak by mal cítiť, a naozaj to aj potrebuje, že učiteľ je mu oporou, že sa na neho môže spoľahnúť, že mu pomôže v záťažových situáciách.

Pri každej náročnejšej práci by mal učiteľ stáť v blízkosti dieťaťa. Poskytne mu pomoc, keď sa musí rozhodovať medzi dvoma alternatívami, keď deti prechádzajú od jednej činnosti k druhej.

Komunikácia s dieťaťom musí byť zrozumiteľná, tieto deti potrebujú presné určenie toho, čo sa od nich očakáva.

Dieťa naučíme tzv. sebainštrukciám, ktoré si má v duchu opakovať, alebo ich môže mať napísané ( napr: „ Teraz počkám, kým na mňa príde rad a nebudem sa predbiehať. Ja to dokážem!“) Dieťa si to pred danou situáciou viac krát zopakuje.

Učiteľ využíva neverbálne signály – napr. nepozorného dieťaťa sa jemne dotkneme a bez slova ukážeme na miesto v pracovnom zošite, na ktorom sa pracuje..

Učiteľ a žiak môžu mať dohovorené gesto, ktorým sa žiakovi signalizuje, že sa má sústrediť.

Učiteľ myslí na to, že sa u týchto detí musí striedať doba aktivity a kľudu.

Pri prvých známkach únavy je dobré poskytnúť mu pohybové osvieženie – rozdať zošity, zotrieť tabuľu, pošleme ho napiť sa, umyť si ruky atď. Nezabudnime, že pre hyperaktívne dieťa je oddychom pohyb!

K impulzívnym reakciám dieťaťa sa vyžaduje tolerantný prístup. Dieťa upokojí telesný kontakt, vhodné je položiť ruku na jeho plece, chytiť ho za ruku

Umožníme mu pri práci usmerňovať sa šepkaním.

Učiteľ učí žiaka myslieť aj nahlas.

Pred odpoveďou mu dáme čas, za ktorý si môže odpoveď rozmyslieť, neodpovedať hneď.

Ak vidíme, že nedáva pozor, dáme mu otázku k téme, alebo mu dáme zopakovať, čo práve robíme...

Pretože hyperaktívne dieťa je zvlášť zábudlivé, môžeme mu zaviesť zošitok, do ktorého mu učiteľ zaznamenáva, čo má doma urobiť, priniesť a pod.

Tresty u hyperaktívneho dieťaťa nemajú význam a nepomáhajú. Účinnejšie je dieťa zamestnať a dožičiť pohybové uvoľnenie.

Pre tieto deti je pomáhajúcejší voľný pohyb, ako striktne organizovaný a voľná hra. Pri tom sa ich nervový systém najviac uvoľní. Zo športov sú vhodnejšie silové a rýchlostné športy nenáročné na koordináciu svalov – beh, plávanie, cyklistika...

Dieťa s ADHD to v živote nemá ľahké, preto ho veľmi povzbudí, ak občas za svoju snahu dostane odmenu. Častá pochvala a povzbudenie formou úsmevu, slovami, pohladením, gestom má pre takéto dieťa zvlášť veľký význam.

Ako upraviť prostredie dieťaťu s ADHD v tiede:

Dieťaťu sa v kolektíve pracuje obtiažne, kolektív so svojimi mnohými podnetmi pôsobí na neho zmätočne. Lepšie by sa mu pracovalo v dyáde.

Potrebuje preto vytváranie prehľadného a štruktúrovaného prostredia .

Okolo dieťaťa treba vylúčiť všetky vedľajšiepodnety.

Dieťa môže sedieť v prvej lavici, aby k nemu mal učiteľ blízko, môže sedieť samo a nie pri okne.

Ruky môže mať zamestnané napr. manipulovať s ceruzkou a pod., aby nekrčilo zošity..

Má dovolené striedať polohy – kľačať, na chvíľu sa postaviť pri práci...

Lavica a stolička má mať gumové podložky, aby dieťa nimi „nehrmotalo“.

Na lavici má mať len to, s čím sa momentálne pracuje.

Optimálne je zriadiť v triede relaxačný kút, kde by mohol žiak relaxovať, prípadne sa mu tam venuje špeciálny pedagóg alebo asistent učiteľa. Pri samostatnej činnosti môže žiak použiť slúchadlá na uši.

Formy vzdelávania dieťaťa:

Žiak môže byť vzdelávaný v bežnej triede ZŠ s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu s konzultáciami alebo pomocou špeciálneho pedagóga a psychológa.

Ak je v tom istom ročníku viac hyperaktívnych detí, majú sa rozdeliť do viacerých tried! V bežnej triede ZŠ by nemal byť viac ako jeden takýto žiak.

Dieťa môže mať individuálny výchovno-vzdelávací program, s ktorým musí súhlasiť aj rodič, pretože s ním pomáha dieťaťu doma pri príprave dieťaťa na vyučovanie.

Špecifické výchovno-vzdelávacie postupy sa týkajú úpravy prostredia pre dieťa v triede, učebných postupov, výchovných postupov a hodnotenia správania dieťaťa a jeho učebných výsledkov.

Pretože pri syndróme ADHD sa často vyskytujú aj špecifické poruchy učenia a správania, ak je dieťa vzdelávané podľa individuálneho vzdelávacieho plánu, v tých predmetoch, na ktoré má jeho porucha vplyv sa uplatňuje špecifické hodnotenie a klasifikácia.

Písomné a slovné skúšanie je vhodné rozdeliť na viaceré kratšie časti. Žiakovi sa môže umožniť zopakovať skúšku, ak mu jeho momentálny psychický stav neumožňoval primerane sa koncentrovať.

Pri hodnotení správania dieťaťa s ADHD je oveľa efektívnejšie pozitívne hodnotiť dobré správanie ako trestať nežiaduce prejavy.

U závažnejších foriem ADHD, najmä keď dochádza k systematickému narušovaniu vyučovania, resp. k ohrozovaniu detí, sa môže na škole zamestnať aj asistent učiteľa, ktorý pomáha učiteľovi a dieťaťu počas vyučovania alebo aj cez prestávky.

Ak je to potrebné miesto vyučovania sa môže meniť a to tak, že časť vyučovania môže byť uskutočňovaná v bežnej triede, časť v špeciálnej triede, alebo individuálnym vyučovaním špeciálnym pedagógom.

Dieťa môže byť vzdelávané aj v ZŠ pri liečebno - výchovnom sanatóriu.

Vo výnimočných prípadoch na základe odborného odporúčania, môže mať dieťa skrátenú dobu vyučovania, alebo byť oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, pričom sa mu poskytuje individuálne vyučovanie v rozsahu minimálne 2 hodín týždenne.

Špecifické výchovné zásady pri výchove detí s ADHD v rodine

Dieťa s ADHD viac ako iné je celkovo stabilnejšie, ak má vytvorené bezpečné vzťahy.

Možno ešte viac, ako iné deti, potrebujú stabilnú a teplú rodinnú atmosféru a pocit, že sú milované rodičmi také, aké sú.

Pomôžu im jasné pravidlá a hranice vo výchove,

jednotný a dôsledný výchovný štýl.

Potrebujú pomoc pri učení – usmerňovanie, kontrolu. Rodič dieťa usmerní, čo má robiť, nechá ho samého a po chvíli sa vráti, aby ho skontroloval. Ak dieťa urobilo chybu, hľadá ju samo. Ak od práce odbieha, nenásilne ho privedieme späť. Rodič na tom má trvať láskavo, no dôsledne ho opäť voviesť do požadovanej činnosti.

Nemá sa učiť tam, kde sa hrá.

Vhodný je systém „málo, ale často.“ Dieťa má pracovať na jednej úlohe kratšie a potom ju vystriedať inou, alebo mu dáme kratšiu prestávku.

Ak dávame dieťaťu príkazy, nikdy nie viac naraz, lebo na ne zabudne, ale postupne po jednom.

.

Deti s hyperkinetickou poruchou potrebujú pevný režim dňa – stály čas na hru, jedlo, prácu a voľný čas.

Tieto deti majú veľkú potrebu voľného pohybu, ktorý im treba každý deň umožniť, inak budú ešte nepokojnejšie!