Čo naše deti najviac potrebujú...

Určite ste sa už pri pohľade na svoju ratolesť zamysleli nad otázkou: Čo mám robiť, aby som svoje dieťa čím lepšie pripravil na život tak, aby si s jeho nástrahami vedelo poradiť aj vtedy, keď mu nebudem nablízku a nebudem mu môcť pomáhať.

Bezprostrednou reakciou väčšiny rodičov na to, čo dieťa potrebuje najviac je, že je to láska. My dodávame – láska bez podmienok, bezpodmienečné prijatie dieťaťa. Neprijímame svoje dieťa len ak sa správa podľa našich očakávaní. Spýtajme sa samých seba : nedávame mu niekedy mimovoľne najavo, že nie je také, aké sme si predstavovali a že je menej obratné, nepraktické, príliš citlivé, slabé, neposlušné atď.? Dieťa má mať pocit, že je milované také, aké je a že je to tak dobre.

Ak prijímate dieťa bez podmienok, ste na dobrej ceste k formovaniu zdravej sebaúcty svojho potomka, ktorá je základom jeho duševného zdravia a potvrdzujete tým hodnotu jeho osobnosti. Má vaše dieťa dobrú sebaúctu? Sú deti, ktoré majú výborné známky alebo dosahujú iné formálne úspechy a aj tak sa cítia menejcenné, nespokojné a nie sú šťastné. Ak set si uvedomili, že Váš syn či dcéra si samého seba primerane neváži, neverí si, položte si otázku prečo a ako by ste mu mohli pomôcť, prípadne či nerobíte nejakú výchovnú chybu aj vy sami.

Každý človek prežíva vo svojom živote aj stresy a silné negatívne emócie. Nedá sa tomu vyhnúť. Pre život je však dôležité, aby ich vedel zvládať. Ak si dieťa nevie so svojou emóciou poradiť, nevie, čo so svojím hnevom, smútkom, bezradnosťou , aj tu by mal nastúpiť rodič, aby mu v tom pomohol a poradil, ako sa má upokojiť a nadobudnúť opäť vnútornú rovnováhu. Pomôžte dieťaťu zvládnuť situáciu, ktorá ho zneistila nielen rozumovo, ale aj citovo. Niekedy však rodič túto silnú emóciu dieťaťa proste zakáže : „Prestaň vystrájať, nekrič“ , „Nebuď strachopud, čo si to za chlapa...“ .

Človeku sa ľahšie žije, keď dobre pozná svoje slabé ale aj silné stránky. Keď si ich jasne uvedomuje a od malička sa učí svoje nedostatky kompenzovať a silné stránky využívať. Ak napríklad vie, že má sklon reagovať impulzívne a unáhlene, zvyká si spomaliť, premyslieť si a až potom reagovať. Dobrý rodič vedie dieťa k tomu, aby vedelo využiť svoje „plusy“, ktoré by v ňom nemali ostať zakrpatené. Je zbytočné príliš jednostranne tlačiť dieťa do učenia a nerozvíjať jeho iné prirodzené schopnosti napríklad zručnosť v praktických činnostiach, fyzickú silu. Dieťaťu je ľahšie, ak si je vedomé, že v škole chápe trochu pomalšie, ale je šikovné v domácich prácach, je zručný majster, vie sa postarať o zvieratá a vie dobre urobiť ešte mnoho iného. Ak bude dieťa musieť pracovať na svojom sebaprijatí až v dospelosti, bude to pre neho oveľa namáhavejšie.

Menšie dieťa potrebuje najmä pocit istoty a ochrany. Tento vzácny vnútorný pocit mu môže poskytnúť iba rodič, ktorý je láskavý, ale zároveň aj pevný a dôsledný. Dieťaťu škodí nielen chladnosť alebo autoritatívnosť rodičov, ale aj nadmerná benevolentnosť bez primeraných hraníc. Ak má dieťa základnú a životodarnú potrebu životnej istoty frustrovanú, hľadá cestu, ako ju získať a to často spôsobom, ktorý mu ešte viac škodí, napr. túžbou po prevahe, moci za každú cenu.

Ďalším cieľom vo výchove rodiča by malo byť vedenie dieťaťa primerane komunikovať a vychádzať s ľuďmi. Aby dokázalo byť ústretové a nesebecké, aby sa vedelo vcítiť do potrieb iných, nemyslieť len na seba. Iste nám dáte za pravdu, že pre život je nutná schopnosť presadiť sa, ale aj vedieť uzatvárať kompromisy. Viete napríklad, ako sa správa Vaše dieťa medzi rovesníkmi, či nemá problém včleniť sa medzi nich, lebo chce vo všetkom viesť alebo naopak je príliš poddajné či osamelé?

Teda zdravá sebaúcta , schopnosť zvládať vlastné emócie a stresy, poznanie svojich dobrých aj slabých stránok a schopnosť vychádzať s ľuďmi nech je to hlavné, čo chceme u našich detí dosiahnuť, aby boli pripravené aj na náročnejšie chvíle v ich budúcom živote.