Skip to main content

Školská pripravenosť

Psychický vývoj žiakov v mladšom školskom veku nadväzuje ne veľmi intenzívny rozvoj dieťaťa v predškolskom veku a úspešný vstup do školy predpokladá istú telesnú i duševnú úroveň. Vstupom do základnej školy sa radikálne mení život dieťaťa, ale aj jeho sociálne postavenie. Predškolské dieťa sa stáva školákom, tak získava novú sociálnu rolu, mení sa aj základná náplň činnosti dieťaťa, ktorá a z hry presúva do oblasti školskej práce, učenia. Tieto zmeny v živote začínajúceho školáka bývajú pomerne náhle a neraz hrozí vyústenie do rozličných adaptačných porúch, ktoré nasvedčujú, že dieťa sa neúspešne vyrovnalo s novým spôsobom života. Túto zmenu nezvládne každé dieťa rovnako úspešne. Rola školáka nie je výberová, deti ju v určitom veku získavajú automaticky a často sa stretávame s tým, že je chápaná ako potvrdenie normality dieťaťa.

Podľa posledných údajov Ústavu pre informácie vo vzdelávaní takmer každé 4 dieťa predškolského veku vstupuje do 1. triedy až v 7 rokoch. Aj keď prevažná väčšina šesťročných stačí nepochybne vyhovieť požiadavkám elementárneho učiva a vie sa vyrovnať s novou sociálnou situáciou prechodu do základnej školy, percento odkladov školskej dochádzky rok od roku vzrastá.

Dieťa sa musí podrobovať presne stanovenému a záväznému školskému poriadku, správať sa disciplinovane. Musí sa zaobísť dlhšiu dobu bez rodičov a začleniť sa do nového kolektívu detí. Dieťa musí byť na tieto nové podmienky pripravené. Hovoríme o pripravenosti dieťaťa na školu, tzv. školskej pripravenosti. O školskej pripravenosti možno hovoriť vtedy, ak dieťa dosahuje takú úroveň telesného, psychického ( rozumového a citového ) a spoločenského vývinu, ktorá mu umožňuje úspešne zvládnuť požiadavky školy.

Tam, kde nestačí bežnou formou rozvíjať jednotlivé funkcie detí - v niektorých prípadoch vývoj neprebieha celkom rovnomerne - je treba s dieťaťom pracovať zamerane. Predkladáme Vám preto program práce s deťmi, ktorý má pomôcť rodičom pravidelným cvičením rozvinúť u detí jednotlivé funkcie, podstatné na dosiahnutie žiadúcej úrovne pripravenosti na školu.

 

Zložky (stránky) školskej pripravenosti (Končeková,2002):

  1. 1. Telesný ( fyzický, somatický) a pohybový (motorický) vývin
  2. Psychický vývin (vývin poznávacích procesov a citov) - Je ovplyvnené vrodenými dispozíciami a tiež výchovou v rodinnom prostredí a materskej škôlke. V psychickej oblasti sú kladené požiadavky na jednotlivé poznávacie procesy a city, ale aj niektoré vlastnosti osobnosti.
  3. Spoločenský (sociálny) vývin

Sociálna stránka školskej pripravenosti (Končeková,2002):

Dieťa sociálne pripravené na zaškolenie:

  1. Je menej závislé od rodiny, vie sa od nej určitý čas odlúčiť a byť činné aj bez jej prítomnosti a podpory.
  2. Má potrebu stýkať sa a deťmi, samo vyhľadávať kolektív rovesníkov a vie sa
    podriaďovať záujmom a konvenciám detských skupín (dieťa je schopné nadviazať
    a udržať kontakt, komunikovať a kooperovať s ostatnými deťmi). Vie sa včleniť do
    kolektívu triedy ( sociálna rola spolužiaka a chápe sociálne situácie v triede.
  3. Chápe sociálnu rolu žiaka a sociálnu rolu učiteľa ä ako autorita s určitými
    právomocami, ktoré je nutné rešpektovať). Chápe požiadavky učiteľa ako určitú normu
    a rešpektuje ju ( ticho sedieť, nehovoriť bez vyvolania, hlásiť sa, pracovať spolus ostatnými).

Podporovať dieťa v akýchkoľvek tvorivých činnostiach - kreslenie, modelovanie, vystrihovanie, skladanie puzzle, mozaík, stavebníc typu lego, nechať ho pracovať podľa predlôh (čo je dôležité pre rozvíjanie vizuomotorickej koordinácie, teda súčinnosti ruky a oka). (www.babetko.sk)

Vhodné je zaviesť si doma pravidelnú popoludňajšiu štvrťhodinku, ktorá bude venovaná "učeniu". Pre dieťa bude akousi prvou simuláciou neskoršieho písania domácich úloh a naučí sa vd'aka nej rozlišovať medzi zábavou a povinnosťou. Nenápadnou a účinnou formou rozvíjania školou požadovaných zručností je hranie spoločenských hier - Človeče, nehnevaj sa, pexeso, domino, slovný futbal a pod. Cvičia sa nimi nielen početné zručnosti a zrakové vnímanie, ale občasná prehra naučí dieťa prijímať a zvládať neúspech.

 

Niekoľko poznámok k vlastnej práci s deťmi: (práca s pracovnými listami)

  1. Každý deň venujeme približne pol hodiny priamej hre s dieťaťom. Striedame ťažšie cvičenia s ľahšími a tak predchádzame únave dieťaťa. Dieťa by sa malo sústrediť asi na 20 minút.
  2. Nikdy nenútime dieťa, aby pracovalo s listami keď je unavené, alebo sa mu nechce. Pokúste sa priviesť ho k "hraniu" pochválením, povzbudením, prípadne drobnou odmenou za správne splnenú úlohu.
  3. Začíname vždy od cvičení, ktoré dieťa ovláda a pri ktorých je úspešné. Postupne zvyšujeme náročnosť predkladaných úloh podľa toho, ako dieťa program zvláda.
  4. Nemusíme denne všetky odporúčané cvičenia trénovať, ale tie, v ktorých dieťa výrazne zlyháva, je vhodné častejšie opakovať, až kým dieťa daný typ úloh nezvládne bez problémov.
  5. Zásadne dieťaťu jeho výkony nehaníme, ak sa mu niečo nepodarí môžeme povedať "Nevadí, nabudúce to bude lepšie." Každý správne vyriešený pracovný list môžeme odmeniť symbolickou odmenou - červeným bodom, hviezdičkou, pečiatkou, prípadne dáme list na výstavu. Povzbudíme tým dieťa do ďalšej práce.

Pri vstupe do školy sa od dieťaťa očakáva, že pri pedagogicko - psychologickom vyšetrení splní tieto predpoklady:

  • - obstojne nakreslí ľudskú postavu (postava musí mať hlavu, trup, končatiny)
  • - obstojne obkreslí podľa predlohy rôzne útvary ( štvorec, kruh, srdce atd\)
  • - uspokojivo obkreslí rôzne znaky podľa predlohy ( body na hracích kockách, štvorlístok atď.)
  • - ukáže schopnosť sústrediť sa pri zjednodušenej ukážke Bourdonovho testu pozornosti;
  • - ukáže orientačné a rozlišovacie schopnosti: orientácia v sociálnom prostredí
  • (pozná svoje meno, adresu, vek); orientácia v prírode (pozná niektoré zvieratá); orientácia v priestore; orientácia v čase; orientácia v prvej desiatke čísel (vie koľko prstov má na ruke)
  • - rozlíši a pomenuje základné farby
  • - ukáže reprodukčné schopnosť ( zopakuje vetu, čísla)
  • - ukáže primerané rečové predpoklady a výslovnosť

 

A - Jemná motorika
Cieľom týchto cvičení je rozvíjať jemné prstové svalstvo ruky a pohybovú schopnosť ruky aby dieťa zvládlo písanie v škole. Trénujeme zapínanie a rozopínanie gombíkov, zaväzovanie šnúrok, zapínanie zipsu. Vhodnými činnosťami sú: navliekanie korálok, gombíkov, namotáva - nie vlny, detské hry typu mozaiky, modelovanie z plastelíny alebo drôtu, kreslenie prstom do piesku, obliekanie bábik, strihanie.

Vlastné cvičenie:

Pred každým cvičením kresebného prejavu necháme dieťa uvoľniť ruku. Vo vzduchu si rukou skúša pohyb, ktorý potom bude kresliť, napr. pred "klbkami krúži" a pod.

  1. "Vytrhovánky" - biely list papiera najprv dieťa "pomaľuje" ľubovoľnou farbou a potom vytrháva jabĺčka, listy stromov a pod.
  2. Vystrihujeme strapce z papiera - dieťa strihá prúžky ľubovoľne široké.
  3. Podľa možnosti upevníme väčší kus papiera (môže byť i baliaci) na stenu alebo dvere a necháme dieťa uvoľnenou rukou čmárať po celej ploche (pohyb lopty, ktorá sa gúľa sem a tam). Najlepšia na písanie je krieda, hrubá tuha, neskôr voskovka, pastelka.
  4. Odstrihovanie rohov z papiera - možno použiť i staré noviny. Dieťa odstrihuje jednotlivé rohy tak dlho, až papier rozstrihá na malé kúsky (papierový sneh).
  5. Posediačky cvičíme dotyky tužky na voľný list papiera - bodky (ako zobkanie kuriatka, sneženie ).
  6. Dieťa kreslí uvoľnenou rukou na voľný list papiera veľký kruh viackrát za sebou, ( otáčanie kolies, namotávanie vlny ).
  7. Strihanie podľa nakreslených čiar - možno použiť aj vymaľované omaľovánky, staré pohľadnice.
  8. Cvičenie priamych čiar písaných rôznym smerom bez pohybu papiera (postojačky) - na voľný list papiera nakreslíme niekoľko rôznofarebných bodov, dieťa ich potom priamymi čiarami spája.
  9. Cvičenie priamych čiar písaných rovným smerom (posediačky). Predkreslíme dvojice rôznofarebných bodov tak, aby ich dieťa spájalo vodorovne, smerom zľava doprava (jazda auta, dosky).
  10. Vystrihovanie zložitejších obrazcov (predkreslený domček, kvet, strom, auto).
  11. Cvičenie kresby dolného oblúka (let vtáka, hojdačka). Dieťa kreslí vždy zľava doprava na veľký papier.
  12. Cvičenie kresby horného oblúka opäť zľava doprava (hory a údolia, poskoky žaby).
  13. Dieťa vystrihne jednotlivé predkreslené geometrické obrazce: štvorec, trojuholník, kruh. Pokúsi sa z nich za pomoci rodiča nalepiť na ďalší list papiera obrázok - domček, vláčik, kvet.
  14. Kreslenie vlnoviek zľava doprava na veľký papier (vlny na mori na potôčiku).
  15. Modelovanie z plastelíny (jabĺčka, hrušky, mištičky, zvieratá).
  16. Šikmá čiara zhora dolu - opäť použijeme veľký list papiera a mäkkú ceruzku (prší).

 

Ba - Pozornosť a zrakové vnímanie
Cieľom týchto cvičení je rozvinúť postreh, pozornosť, predstavivosť, ktoré sú veľmi dôležitými predpokladmi na zvládnutie školských nárokov.
Vhodnými činnosťami sú: rozprávanie o obrázkoch, triedenie predmetov, skladanie obrázkov podľa predlohy, mozaiky, skladačky, skladanie obrázkov z kociek, pracovný zošit Tešíme sa do školy.

  1. Rozlišujeme predmety v okolí - dieťa v miestnosti ukáže na všetky veci guľaté, drevené, červené a pod. Vonku môže hľadať autá rovnakej farby, značky, rovnako vysoké budovy a pod.
  2. V krabičke medzi veľkými gombíkmi hľadáme malý, medzi modrými guličkami červené, medzi rovnakými kockami jednu odlišnú.
  3. Triedenie drobných predmetov podľa:
    1. farby - na jednu stranu červené kocky, na druhú modré.
    2. veľkosti - veľké a malé gombičky, korálky, kocky a pod.
    3. materiálu - veci sklené, drevené , kovové, z umelej hmoty.

 

Bb - Sluchové vnímanie
Cieľom cvikov zvyšujúcich schopnosť sluchového rozlišovania je pripraviť dieťa na čítanie a písanie.
K tomu je potrebné, aby dieťa poznalo rytmus jednotlivých slov, členilo slová na slabiky, počulo izolovane jednotlivé hlásky v jednotlivých jednoduchých slovách, diferencovalo tvrdé a mäkké slabiky, znelé a neznelé hlásky (dy - di, ty - ti, ny - ni, b - d, c - z ...) v slovách. Výraznejšie ťažkosti v tejto oblasti môžu nastať u detí s poruchami reči, kde je potrebná logopedická náprava. V prípade, že dieťa logopéda navštevuje, doporučujeme poradiť sa s ním v ďalších vhodných cvikoch. Vhodnými činnosťami sú: počúvanie hudby, rozprávok, rozprávanie o počúvaných rozprávkach, opakovanie rytmov, hry so slovami.

Cvičenie sluchu:

  1. Hra: "Odkiaľ to bolo?" Dieťa zavrie oči a my zaťukáme alebo udrieme do nábytku a pýtame sa: "Odkiaľ to bolo? Ukáž mi, odkiaľ sa to ozvalo."
  2. Hra: "Čo to bolo?" Dieťa zavrie oči a my zašuštíme papierom, cinkneme lyžicou o tanier, buchneme kladivkom a pod. Pýtame sa: "Čo to bolo? Aký zvuk si počul?"
  3. V miestnosti schováme budík, necháme ho tikať, alebo zvoniť a podľa zvuku ho dieťa hľadá.

Cvičenie sluchovej analýzy:

  1. Položíme na stôl niekoľko predmetov (hračky, predmety dennej potreby pod.) a vyslovíme prvú slabiku niektorého z nich. Dieťa má potom slovo doplniť napr. "Ktorá z vecí na stole začína na bá?" Dieťa doplní bábika. Ak je táto hra pre dieťa príliš zložitá na predmet ukážeme: Ukážeme na bábiku a povieme: "bá" a dieťa doplní "bika". Podobne pero, zošit, tanier.
  2. "Hádaj, ktoré slovo si myslím?" Povieme prvú slabiku slova, ktoré si myslíme, napr. "ka" a dieťa háda: kabát, kalendár, kačka, kamarát a pod. Túto hru môžeme obmeniť na hľadanie bližšie určenej veci, napr.: "Je to v izbe, stojí to pri stole a začína to ....lam. Čo je to?" (lampa).
  1. Odlišné samohlásky a spoluhlásky v slovách na začiatku: Povieme: "Čo počuješ na začiatku slova pes...počujem tam p, však? A čo počujeme na začiatku slova les?" - dom, koza, auto, Eva, atď.

 

 

C - Pamäť
Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť zapamätania. Ak nemá dieťa primerane rozvinutú pamäť, môže sa stať, že mu unikajú drobné pokyny dôležité k vykonaniu ďalších činností a jeho výkon potom klesá.

  1. Hra: Čo chýba na stole? Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8),potom niektorý schováme a dieťa háda, čo chýba.
  2. Hra: Čo sa zmenilo?
    1. V miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má postrehnúť zmenu v usporiadaní.
    2. Čo sa zmenilo na mame, na ceste do MŠ a pod.
    3. Postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmeníme.
  3. Necháme dieťa vybavovať jednoduché odkazy, rozprávať čo robilo v našej neprítomnosti a pod.

4. Dieťaťu povieme vetu - najprv s piatimi slovami, napr.: "Peter vstal a umyl sa." Dieťa vetu opakuje. Počet slov vo vetách postupne zvyšujeme.

 

D - Myslenie
Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť logického uvažovania dieťaťa. Pre rozvoj myslenia je dôležité podporovať dieťa v logickom uvažovaní. Dieťaťu necháme možnosť úlohy samostatne dokončiť, pričom s ním hľadáme možné riešenia. Prípadné neúspechy netrestáme.
Súčasne s rozvojom myslenia a uvažovania sa rozvíja i reč dieťaťa. K tomu výrazne prispieva i každodenné rozprávanie s dieťaťom, či sme už s ním na prechádzke, nakupujeme a pod. Môžeme s dieťaťom hovoriť o bežných veciach (napr. ideme kúpiť niekoľko vecí, požiadame dieťa, čo nám má pripomenúť - trénujeme tým pamäť a orientáciu v bežných životných situáciách), o tom, čo robilo dieťa v našej neprítomnosti a naopak i my môžeme rozprávať svoje zážitky. Pokúsime sa nepoužívať odpoveď: "Teraz mi daj pokoj, nemám čas!" Odpovieme na každú otázku.

Vlastné cvičenia:

  1. Rozlišovanie vecí podľa jedného znaku:
    1. farby: "Povedz, ktoré veci okolo sú červené?" (zelené,...)
    2. tvaru: "Hádaj, čo je guľaté, hranaté, obdĺžnikové," ap. (guľaté, hranaté ...tvaru)
    3. materiálu: "Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa," atď.
  2. Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného podstatného znaku "Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty a kto toho viac uhádne." Ďalej meníme situácie napr.: kto všetko behá, čo má kolesá, kde žije.
  3. Vymenujte skupinu slov a dieťa má povedať, čo majú spoločné, čím sú rovnaké (pomenovať veci jedným slovom) napr. jablko, hruška, slivka, to je ... ovocie, bicykel, motocykel, lietadlo to sú dopravné prostriedky (oblečenie, nábytok, písacie potreby). Ak dieťa v tomto cvičení zlyháva, pracujeme opačne: "Budeme pomenúvať ovocie, ktoré poznáme, ja jedno, ty jedno" ( dopravné prostriedky, oblečenie atď.) Pri budúcom cvičení doplníme ďalším novým slovom.

 

E - Matematické predstavy
Cieľom týchto cvičení je zvládnuť základy na utváranie matematických pojmov. Nacvičujeme porovnávanie veľkostí, porovnávanie množstva (pojmy rovnako, viac, menej), porovnávanie priestorových a časových vzťahov. Orientácia v počte do 10.
Vhodnými hrami sú: Človeče nehnevaj sa, Domino, triedenie predmetov podľa veľkosti, množstva, tvaru, počtu ap.

  1. Určovanie množstva: Pripravíme pred dieťa 2 hŕbky gombíkov, kociek atď. Pýtame sa: "Kde je viac?...Kde je menej?" Nezabudnime na 2 hŕbky s rovnakým počtom.
  2. Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia: Nakreslíme pod seba niekoľko koliesok (10), vedľa potom niekoľko štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: "Ktorých obrázkov je viac?" Pri nerovnakom množstve geometrických obrazcov potom zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si názorne uvedomuje pojem množstva.
  3. Hráme: "Človeče, nezlob se" (Cvičenie orientácie v základnom počte do 6.).
  4. Na voľný list papiera nakreslíme kolieska, štvorce, trojuholníky. Jeden z nich vždy vyplníme určitým počtom bodiek napr. štvorec dvoma, koliesko troma, trojuholník štyrmi. Dieťa potom ostatné voľné obrázky dopĺňa rovnakým počtom bodiek.
  5. Orientácia v číselných vzťahoch do 10. Naučíme dieťa riekanku: 1,2,3,4,5,6,7,8,9, zavrite si chalúpku, vlezie vám tam medveď.

 

BUDÚCI PRVÁK BY MAL VEDIEŤ:

  • samostatne sa obliecť a obuť
  • zapínať gombíky a zaviazať šnúrky
  • samostatne sa najesť a obslúžiť na WC
  • správne vyslovovať všetky hlásky
  • vyjadrovať sa plynulé aj v zložitejších vetách
  • kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené
  • nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
  • vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
  • poznať základné farby
  • spočítať predmety do "päť"
  • rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu
  • naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku
  • vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
  • orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo**, "vľavo"

 

AKO BY SA BUDÚCI PRVÁK MAL SPRÁVAŤ:

  • vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút
  • začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha
  • na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká)
  • väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý
  • nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti
  • v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
  • nezajakáva sa pri reči
  • nepomočuje sa

... SPÄŤ