Ako si zachovať duševné zdravie

Čo je duševné zdravie?

 Duševné zdravie sa zvykne definovať ako stav celkovej telesnej a psychickej pohody, ktorý umožňuje človeku optimálne fungovať v každodennom živote.

Časti duševného zdravia

Podľa známej americkej psychologičky V. Satirovej existuje 6 základných  častí nášho „JA“, ktoré potrebujú byť vyvážene uspokojené, aby sme sa mohli cítiť vyrovnaní a boli duševne zdraví.   Niekedy sa nám stáva, že sa necítime vo vnútornej pohode, akoby mu niečo chýbalo. Sme nepokojní a možno sami nevieme prečo. Je možné, že dlhší čas nemáme dostatočne „vyživovanú“ niektorú z týchto častí.

Ktoré to sú?     Fyzická časť

                        Zmyslová

                        Intelektuálna

                        Emocionálna

                        Sociálna

                        Duchovná

Skúsme sa bližšie pozrieť na uvedené zložky našej psychiky, ktoré majú bezprostredný vzťah k našej vnútornej spokojnosti.

Fyzická, telesná časť

Telesné a duševné zdravie sa nedá oddeliť. Staráme sa dostatočne o svoje telo? Čím zdravšie je naše telo, tým lepší je pocit z nášho ja. Dôležitý  je však i náš postoj k nemu, pocit, ktorý z neho máme, či ho vnútorne prijímame, alebo nie.

Patrí tu aj otázka, akou stravou ho vyživujeme, či ho nezamorujeme fajčením a inými jedmi a zlozvykmi, či ho dostatočne posilňujeme pohybom, či včas vyhľadávame pomoc, ak cítime chorobu a pod.

Zmyslová, senzuálna  časť

Po poctivej práci má človek aktívne alebo pasívne oddychovať, aby obnovil svoju vnútornú energiu a nachádzal zdroje radosti a uvoľnenia. Pre niekoho je to veselá spoločnosť, pre iného samota. Pre niekoho šport, pre iného príroda...

V osobnosti človeka je  aj tzv. senzuálnu časť, ktorásatýkakladnýchpocitov , ktoré nám poskytujú naše zmysly.   Často nie sme dosť vďační za možnosť vidieť, počuť, cítiť dotyky, vône, chute. Sú však ľudia, ktorí si vedia život doslova „vychutnávať“.  Preto pri hľadaní uvoľnenia si všímajme aj bežné krásy života, ktoré nám poskytujú naše zmysly. Počúvajme hudbu, spev vtákov a iné príjemné zvuky. Tešme sa z krásy našej záhrady, sledujme západ slnka, trblietavý a dnes už tak vzácny sneh, či pekné obrazy... Možností je veľa, len potrebujeme byť vnímavejší.

 Aj taktilné – hmatové pocity napr. pri masáži, teplom kúpeli, hladkaní zvierat atď. navodzujú a  posilňujú uvoľnenie. To isté platí i pri vnímaní prírodných, ale i umelých vôní, napr. kvetov, vonných olejov, čerstvo pokosenej trávy, voňaviek. Taktiež by sme sa mali učiť intenzívnejšie vnímať chute pokrmov, ktoré konzumujeme. Chutné a navyše aj zdravé jedlá a nápoje môžu byť zdrojom potešenia i zdravia.  

Sociálna, vzťahová časť

Človek, ako spoločenský tvor sa potrebuje stýkať s ostatnými, zle znáša sociálnu izoláciu -  či je to dieťa, či dospelý, no najmä dospievajúci. V spoločnosti iných ľudí uspokojuje svoje základné potreby a túžby – komunikovať, patriť k niekomu, byť akceptovaný. Tým vyživuje ďalšiu svoju súčasť – vzťahovú, interakčnú časť. Sympatia, náklonnosť, kamarátstvo, priateľstvo, láska sú zdrojom opory a radosti zo života.

K naplneniu tejto časti nášho ja napomáha aj zručnosť v efektívnej  asertívnej komunikácii v kongruencii, súlade  so sebou samým. Nehrajme sa na to, čím nie sme, ostaňme úprimní a sami sebou. Komunikujme asertívne, bez obviňovania druhého , ale i nadmernej poddajnosti.

K duševnému zdraviu neprispievajú dlhotrvajúce konflikty  s najmä pre nás dôležitými ľuďmi. Niekedy je na mieste aj ospravedlnenie, alebo odpustenie, bez ktorého sa človek nezbaví vlastného nepokoja.  A to Užitočná veta pomáhajúca pri vyjasňovaní vzťahových konfliktov: „ Keď ty robíš, hovoríš  to......, ja cítim toto...... a chcem od teba ...“

Intelektuálna, tvorivá  časť

Učme sa novým veciam, buďme tvoriví a aktívni!

Vyživujeme tým svoju intelektuálnu časť, ktorá sa vzťahuje na myslenie, sebarealizáciu.

Svoju intelektuálnu časť uspokojujeme, keď získavame nové poznatky a informácie, učíme sa. Stále je čo spoznávať. Čítajme odbornú knihu, zaujímajme sa o svet nových vedomostí.

Robme niečo tvorivé! Tvoriť môžeme v ateliéri, ale aj v záhrade, alebo vo svojej dielni. U mladých ľudí je častý pocit nudy, ktorý ich privádza k veciam škodlivým pre nich samých alebo pre druhých.

Výsledok tvorivej činnosti  nemusí byť dokonalý, dôležitejšie sú  pozitívne pocity, ktoré prežívame pri samotnom procese tvorenia.

Emocionálna časť

To, čo človek vníma ako významný problém v jeho živote s veľmi negatívnym emočným  nábojom, preniká celú jeho osobnosť – jeho správanie, pocity,  jeho sebaúctu. Ocitáme sa v emočnom strese. Najväčšou chybou je vec neriešiť, alebo zotrvávať na jednom,  neúčinnom  riešení -  pohybovať sa akoby v bludnom kruhu.

Preto je potrebné učiť sa efektívne riešiť svoje problémy s nepotláčať svoje emócie.  Jedným z účinných  spôsobov  riešenia citového problému je tzv. externalizácia .jej podstata spočíva v tom, že problém, ktorý nás trápi, akoby sme vybrali  zo svojho vnútra a postavili ho pred seba. Najprv si ho pomenujeme, jasne si uvedomíme, o čo vlastne ide a vytvoríme si tak nadhľad nad situáciou, ktorá nás frustruje. Tak sa nám budú ľahšie  hľadať rôzne alternatívy riešenia, ktoré môžeme  postupne skúšať, meniť.

Mnohí mladí ľudia majú problém prijať samého seba. Chceli by byť krajší, obratnejší, silnejší, inteligentnejší...   Človek však  nemôže byť duševne zdravý, ak nemá k sebe úctu. Preto je potrebné poznávať samého seba - vážiť si svoje svoje dary a  prednosti, nebrať ich ako samozrejmosť. Naše silné zdroje nám pomôžu pri zdolávaní životných prekážok.

Naozaj nikto nie je dokonalý, preto poznávajme  aj svoje slabosti,  učme sa ich prijímať ako súčasť seba a učme sa  s nimi žiť.

Duchovná časť

Aj ľudia, ktorí sú dobre situovaní a zdanlivo im nič nechýba, môžu upadnúť do tzv. existenciálnej krízy, ak v svojom živote nesledujú napĺňanie nejakých vyšších hodnôt a cieľov a žijú iba povrchne, konzumným spôsobom. Skôr či neskôr začnú mať pocit prázdnoty a nezmyselnosti ich života. Majú všetko , ale nič ich neteší. Práve duchovná časť nášho „Ja“ úzko súvisí s chápaním vlastného zmyslu života.

Je veľa vecí, ktoré môžu mať  pre človeka hodnotu a každý má iný rebríček hodnôt – teda toho, čo si najviac váži, cení. To, aké hodnoty u človeka prevažujú,  sa prejavuje najmä vtedy, keď sa musí rozhodnúť, čomu dá prednosť. Napr. vlastnému pohodliu alebo  človeku, ktorý potrebuje pomoc...

Medzi duchovné hodnoty patrí napr. snaha po dosiahnutí životnej múdrosti, chápania života, alebo skutočné priateľstvo, zrelá láska, prospešný život s pocitom prínosu pre iných ľudí, zveľaďovanie  prírody, životného  prostredia, starostlivosť  o zvieratá, o milované osoby, viera a pod. Duchovná časť sa nemá možnosť rozvíjať, ak si človek zvykne egoisticky myslieť iba na seba.

Našu duchovnú časť môžeme vyživovať napríklad aj meditáciou v tichu, zahĺbením sa do seba a tým skontaktovaním sa so sebou samým, prehlbovaním svojej viery, modlitbou, návštevou kaplnky, čítaním Písma, hodnotnej  knihy, charitou, byť niekomu sociálnou, či emocionálnou oporou, akoukoľvek pomocou trpiacim, spájaním sa s prírodou, umením, hudbou atď.

Rozvíjať svoje duševné zdravie nejde bez istej dávky sebadisciplíny a námahy – no tak je to so všetkými hodnotnými vecami v našom živote.