Každoročne sa na konci roka zamýšľam tak nad všetkým, nad životom, nad hodnotami, nad prítomnosťou, nad ľudskosťou ....a tak. V uplynulom roku sme všetci pocítili svoju nemohúcnosť vo vzťahu k prírode, k vyššej moci, k vyššiemu princípu... Nevieme čo sa deje, zákerná choroba putuje po svete a je všade. Nevyberá si rasu, pohlavie, vek, bohatstvo či chudobu, ani politickú príslušnosť, či vierovyznanie...
My ľudia reagujeme rôzne: Tí čo sú chamtiví sa naďalej obohacujú,
Tí čo sú chrapúni naďalej ubližujú,
Tí čo reptali, reptajú ďalej,
Tí čo sa boja smrti vymýšľajú rôzne konšpiračné teórie o tom, že to, čo sa deje v skutočnosti neexistuje...
Tí čo pomáhali, pomáhajú, zachraňujú životy aj hodnoty ľudskosti.
Tí čo sú pokorní sa stišujú a rozmýšľajú čomu sa majú naučiť, k čomu sa vrátiť, čo zo svojho života vynechať.
Tí čo milovali a rozdávali lásku vo všetkých jej podobách, milujú ďalej.
Najviac mi je ľúto tých, ktorí konajú tak, akoby sa ich večnosť nedotýkala.
V týchto chvíľach si želám, aby všetci moji blízki a všetci ľudia v mojej blízkosti boli medzi tými, čo milujú a sú milovaní, medzi tými, čo zo zlého vyťažia dobro. Že sa posunieme k naozajstným hodnotám a začneme odznova. Možno toto je spôsob ako zvíťaziť a prežiť.
Veľa zdravia, lásky a človečenstva do ďalších dní želáme všetkým Vám, ktorým sú určené tieto riadky...
Aby sme sa mohli spolu tešiť na ZAJTRA :-)
Beáta Furdová a kolektív CPPPaP Trebišov
