Citujem slová mojej pražskej, vtedy sedemročnej neterky Tamarky. Mám ich načarbané  a položené za klávesnicou môjho pracovného počítača. Už asi 10 rokov.
Pomáhajú mi, keď som v tom najväčšom strese pracovnom, mentálnom, emocionálnom vzťahovom a vôbec.

Vtedy sa zastavím a rozmýšľam... Naozaj  sa zo života vytratila radosť?  V zhone a stresoch v práci aj doma  sa málo radujeme  a usmievame.
Naopak sa ideme skutočne zblázniť zo života? Vnímam to všade okolo seba. Vidím veľa zamračených tvárí, smútku, hnevu, zlosti a agresie vo vzťahoch. Zdola až hore ... až po bitky v priamom prenose, a to nehovorím o akčných filmoch ani o profesionálnom boxe.
Ako psychológ a hlavne ako človek, vnímam túto dobu ako málo človečenskú, dobu nerešpektujúcu dobro a lásku medzi ľuďmi. Dobu, keď sa dokonca zabíja v mene kohosi a čohosi. Ale nepaušalizujem.

Tak ako to potom treba ustáť? Ako sa zo života nezblázniť?
Vychádza mi opäť len jedno a to isté. Začať od seba...   A netreba zázraky, stačí tak málo.

Nemusíš všetko, ale môžeš.
Môžeš veľa, môžeš sa zastaviť, uvedomiť si priority. Kto a čo je pre Teba dôležité, čo je pre Teba vzácne, aké hodnoty sú prvoradé. Nemusíš, ale môžeš prehodnotiť čo chceš, s kým chceš zdieľať svoje sny a túžby, komu sa chceš zdôveriť a koho podržať...a či aj Ty sám nie si na prvom mieste.
Čo a kto Ti stojí za to, aby si sa z toho zbláznil. Kde nemusíš a kde môžeš byť.
Čo nemusíš, ale čo môžeš.
Čo ti vybíja a čo Ti nabíja Tvoje batérie. Isto sú veci v živote, ktoré sú dôvodom na radosť, ktoré stojí za to si všimnúť, nemusia to byť veľké a úžasné životné udalosti, stačia každodenné drobné radosti. Stačí si ich uvedomiť a poďakovať za nich. A čerpať z krásy okamihov v časoch bolesti a smútku.

A skúsiť život nielen prežiť, ale ho naozaj žiť.

TAK ABY SI SA ZO ŽIVOTA SA NEMUSEL ZBLÁZNIŤ, ALE ABY SI SA ZO  ŽIVOTA MOHOL TEŠIŤ...
A bral detské úprimné slová vážne.

Krásny čas sviatočný a v novom roku veľa zdravia, radosti, lásky a hlavne mier.
V duši a okolo nás.
♥

PhDr. Beáta Furdová